1 NIE STE VAŠA MYSEĽ 1
NIE STE VAŠA MYSEĽ
NAJVÄČŠIA PREKÁŽKA NA CESTE K OSVIETENIU
Osvietenie – čo to je?
Istý žobrák už vyše tridsať rokov sedel pri ceste. Jedného dňa išiel okolo cudzinec. „Máte nejaké drobné? ', zahundral žobrák a automaticky mu nastavil starú baseballovú čiapku. „Nemám vám čo dať,' povedal cudzinec. Potom sa spýtal: „Na čom to sedíte?' „Na ničom,' odpovedal žobrák. „Je to len stará škatuľa. Sedávam na nej odnepamäti.' „Pozreli ste sa niekedy dovnútra? ', spýtal sa cudzinec. „Nie,' odvetil žobrák, „Načo? Nič tam nie je.' „Pozrite sa dnu,' naliehal cudzinec. Žobrák nadvihol veko. S radosťou a úžasom zistil, že škatuľa je plná zlata.
Ja som ten cudzinec, ktorý vám nemá čo dať a hovorí vám, aby ste sa pozreli dovnútra. Nie ako v príbehu - do škatule, ale ešte hlbšie - do svojho vnútra. 'Ja ale nie som žobrák,' poviete si. Lenže ľudia, ktorí nenašli svoje skutočné bohatstvo, ktorým je vyžarujúca radosť z bytia a hlboký, neotrasiteľný pokoj, ktorý radosť so sebou prináša, sú žobráci, aj keď majú obrovské materiálne bohatstvo. Vo vonkajšom svete hľadajú zdrapy naplnenia, radosti, uznania, bezpečia, lásky a pritom majú vo vnútri poklad, ktorý nielenže obsahuje všetky tieto veci, ale je oveľa väčší než čokoľvek, čo vám svet môže ponúknuť.
Slovo osvietenie nesie so sebou ideu nadľudského úsilia a egu sa to tak páči. Je to však prirodzený stav precítenej jednoty s bytím. Stav prepojenia s niečím nesmiernym a nezničiteľným, niečím, čo je takmer paradoxne vašou súčasťou a zároveň vás to v mnohom prevyšuje. Je to nájdenie pravej prirodzenosti za hranicami mena a formy. Neschopnosť cítiť toto prepojenie podporuje ilúziu, že ste akoby oddelení od seba samého a od sveta okolo vás. Sami seba vnímate vedomky alebo nevedomky ako izolovaný fragment. Dostávate strach a konflikt s vnútorným aj vonkajším svetom sa pre vás stáva normou.
Milujem jednoduchú Budhovu definíciu osvietenia ako 'konca utrpenia'. Na tom nie je nič nadľudské, však? Takáto definícia je, samozrejme, nekompletná. Prezrádza vám iba to, čím osvietenie nie je. Nie je utrpením. Ale čo ostane, keď
nebude utrpenie? Budha o tom pomlčal. Toto mlčanie napovedá, že na to musíte prísť sami. Budha definuje osvietenie negatívne, aby si myseľ z tejto definície nemohla urobiť niečo, v čo môže veriť, nejaký nadľudský čin alebo cieľ, ktorý
nemôžete dosiahnuť. Napriek tomu dnes väčšina budhistov verí, že osvietenie môže dosiahnuť len Budha a oni nie. A ak predsa, tak určite nie v tomto živote.
Hovorili ste o bytí. Môžete, vysvetliť, čo tým slovom myslíte?
Bytie je večná, stále prítomná jednota života za myriádami životných foriem, ktoré podliehajú cyklu zrodenia a smrti. Bytie však nie je len za formou, ale aj hlboko vo vnútri každej formy, ako jej najvnútornejšia neviditeľná a nezničiteľná esencia.
Preto je pre vás aj v tomto momente dosiahnuteľné v podobe vášho najhlbšieho ja, vašej pravej prirodzenosti. Nesnažte sa však uchopiť svoje bytie mysľou. Nesnažte sa mu rozumieť. Bytie môžete spoznať len vtedy, keď máte pokojnú myseľ. Keď
ste prítomní, keď sa vaša pozornosť nachádza naplno a intenzívne v prítomnosti. Bytie môžete cítiť, ale nikdy mu neporozumiete mentálne. Znova nadobudnúť vedomie bytia a zotrvať v stave „citového uvedomovania' je osvietenie.
Keď hovoríte o bytí, máte na mysli Boha? Ak áno, prečo to tak nepoviete?
Slovo boh stratilo v priebehu tisícročí zneužívania svoj význam. Občas ho používam, ale len zriedka. Keď hovorím o zneužívaní, myslím tým, že ľudia, ktorí nikdy ani nenahliadli do sféry viery, do nekonečného priestoru za týmto slovom, ho používajú s takou presvedčivosťou, akoby vedeli, o čom hovoria. Iní ho popierajú, a pritom nevedia, čo popierajú. Týmto zneužívaním vznikajú absurdné presvedčenia, egoické ilúzie a tvrdenia ako „môj či náš Boh je jediný pravý Boh a váš Boh je nepravý' alebo slávny Nietzscheho výrok: „Boh je mŕtvy'. Slovo boh sa stalo uzavretým konceptom. Keď ho začujeme, v mysli si okamžite vytvoríme nejaký obraz. Nie nevyhnutne obraz starého muža s bielou bradou, ale určite niečoho alebo niekoho, kto je mimo nás a kto je takmer vždy mužského rodu.
Boh, bytie, ani nijaké iné slovo nedokáže vyjadriť či definovať neopísateľnú realitu, ktorá stojí za týmto slovom, takže dôležité je iba to, či nám toto slovo pomáha alebo prekáža v prežívaní toho, čo označuje. Prekračuje samé seba a vedie ďalej k transcendentálnej realite? Alebo sa pre vás až príliš ľahko stáva len ideou v hlave, ktorej veríte, či duchovným idolom?
Slovo bytie ani slovo boh nič nevysvetľuje. Bytie je však vo výhode, pretože je to otvorený koncept. Neredukuje to nekonečné a neviditeľné na konečnú entitu. Je nemožné z neho vytvoriť mentálny obraz. Nikto sa nemôže vyhlásiť za výlučného vlastníka bytia. Je to vaša esencia a je vám okamžite prístupná, rovnako ako pocit vašej vlastnej existencie, uvedomenie si, že ja som, ktoré predchádza identifikáciu s tým, či oným. Takže od slova bytie je iba malý krôčik k prežívaniu bytia.
Čo je najväčšou prekážkou prežívania reality?
Naše stotožnenie sa s mysľou, ktoré spôsobuje, že neustále myslíme. Naša neschopnosť prestať myslieť je veľkým nešťastím, ktoré si však neuvedomujeme, pretože ním trpia takmer všetci a považuje sa za niečo normálne. Tento ustavičný mentálny hluk vám prekáža v dosiahnutí sféry vnútorného ticha, ktoré je neoddeliteľné od bytia. Spôsobuje aj vznik falošného, mysľou vytvoreného ja, zahaleného tieňom strachu a utrpenia. Neskôr sa mu budeme venovať detailnejšie.
Filozof Descartes veril, že objavil najzásadnejšiu pravdu, keď vyhlásil: „Myslím, teda som.' V skutočnosti sa mu však podarilo vyjadriť ten najzákladnejší omyl. Zjednotil myslenie s bytím a identitu s myslením. Nutkavý mysliteľ, teda takmer každý, žije v stave domnelej izolovanosti, v mimoriadne zložitom svete, plnom stále sa rodiacich problémov a konfliktov, vo svete, v ktorom sa odráža neustále rastúca fragmentácia mysle. Osvietenie je stav plnosti, stav „jednoty', a teda stav mieru. Je to stav jednoty s prejaveným, vonkajším svetom, aj s najvnútornejším ja a vnútorným, neprejaveným svetom – jednoty s bytím. Osvietenie nie je len ukončením utrpenia a neustálych vonkajších a vnútorných konfliktov, ale aj ukončením nášho strašného zotročenia mysľou. Aké neuveriteľne oslobodzujúce!
Stotožnenie sa s mysľou pred nami vytvára neprehľadnú stenu pojmov, názvov, predstáv, slov, súdov a definícií, ktoré bránia akýmkoľvek skutočným vzťahom. Stavia sa medzi vás a vaše ja, medzi vás a vašich partnerov či partnerky, medzi vás a prírodu, medzi vás a Boha. Práve táto myšlienková stena vytvára ilúziu oddelenosti, ilúziu toho, že ste vy a od vás totálne oddelení „druhí'. Potom zabudnete na zásadnú skutočnosť, že hlbšie, pod úrovňou fyzického tela a oddelených foriem, ste v jednote so všetkým, čo existuje. Keď hovorím, že na to zabudnete, mám na mysli, že už nepocítite túto jednotu ako samozrejmú skutočnosť. Možno tomu veríte, ale už si nie ste istí, že je to tak. Viera vás uteší, ale oslobodí vás len vaša vlastná skúsenosť.
Myslenie sa stalo chorobou. Choroba je stav, keď sa veci odchýlia od rovnováhy. Nie je napríklad nič zlé na tom, ak sa bunky v tele delia a množia, ale ak tento proces nastáva bez ohľadu na celok organizmu, bunky sa premnožia a ochorieme.
Myseľ, ak ju správne používame, je fantastický nástoj. Ak ju však používame nesprávne, stáva sa deštruktívnou. V skutočnosti teda nejde o to, že svoju myseľ používate nesprávne - vy ju nepoužívate vôbec. Ona využíva vás. A to je tá choroba. Veríte, že ste svojou vlastnou mysľou. To je klam. Myseľ sa vás zmocnila.
S tým úplne nesúhlasím. Premýšľam síce často bezcieľne, tak ako väčšina ľudí, ale dokážem využiť svoju myseľ na to, aby som rôzne veci získal a dokázal. A robím to neustále.
To, že dokážete vylúštiť krížovku alebo zostrojiť atómovú bombu neznamená, že používate svoju myseľ. Tak ako psy milujú kosti, myseľ miluje riešenie problémov. Preto lúšti krížovky a konštruuje atómové bomby. Vás ani jedna z týchto vecí nezaujíma. Rád by som vám položil jednu otázku: dokážete sa oslobodiť od svojej mysle kedykoľvek chcete? Našli ste už
gombíček, ktorým sa „vypína'?
Myslíte úplne prestať myslieť? To nedokážem, azda len na moment.
V tom prípade vás vaša myseľ využíva. Nevedomky sa s ňou stotožňujete, takže si ani neuvedomujete, že ste jej otrokom.
Ako keby ste boli posadnutí a nevedeli o tom, a tak si myslíte, že to, čo sa vás zmocnilo - mysliteľ - ste vy sami. Zistenie, že to tak nie je, vám umožní začať túto bytosť pozorovať. A v momente, keď ju začnete pozorovať, aktivujete vyššiu úroveň
vedomia. Začnete si uvedomovať, že sféra inteligencie je obrovská a myslenie je iba jej malou súčasťou. Pochopíte, že všetky veci, na ktorých skutočne záleží - krása, láska, tvorivosť, radosť, vnútorný pokoj - pochádzajú zo sféry nad myslením.
Začnete sa prebúdzať.
