1 NIE STE VAŠA MYSEĽ 2
OSLOBOĎTE SA OD SVOJEJ MYSLE
Čo presne znamená „pozorovať mysliteľa'? Keď pacient povie lekárovi, že počuje v hlave hlasy, s veľkou pravdepodobnosťou skončí u psychiatra. Lenže v skutočnosti takmer každý neustále počuje vo svojej hlave hlas alebo niekoľko hlasov: ide o monológ alebo dialóg súvisiaci s nedobrovoľným procesom myslenia, o ktorom netušíme, že máme silu ho zastaviť.
Pravdepodobne ste už niekedy na ulici stretli „blázna', ktorý si pre seba stále niečo mrmlal. V skutočnosti sa to až tak neodlišuje od toho, čo robíte vy a väčšina „normálnych' ľudí, len to nerobíte nahlas. Váš vnútorný hlas komentuje, špekuluje, posudzuje, porovnáva, sťažuje sa, chváli... Tento hlas sa nemusí zaoberať iba situáciou, v ktorej sa práve nachádzate, môže sa zaoberať nedávnou či dávnou minulosťou, alebo si predstavovať možné situácie v budúcnosti. Pokiaľ ide o budúcnosť, zväčša si predstavuje, že niečo dopadne zle, to nazývame obavy. Táto zvuková stopa v našej mysli je niekedy sprevádzaná vizuálnou predstavou, niečím ako „mentálny film'. Pokiaľ sa tento hlas zaoberá situáciou, v ktorej sa práve nachádzame, obvykle aj ju interpretuje z pozície minulosti. Je to tak preto, že tento hlas je súčasťou podmienenej mysle, ktorá bola vytvorená z vašej osobnej minulosti a kolektívneho kultúrneho povedomia, ktoré ste zdedili. Preto vnímate a posudzujete prítomnosť očami minulosti a vidíte ju skreslene. Vnútorný hlas je často naším najväčším nepriateľom. Množstvo ľudí má vo vlastných hlavách mučiteľa, ktorý na nich neustále útočí, trestá ich a vysáva z nich životnú energiu. Je príčinou nevypovedaného nešťastia, utrpenia a chorôb.
Je tu však dobrá správa - od svojej mysle sa môžete oslobodiť. Je to jediné pravé oslobodenie. Prvý krok môžete urobiť hneď
teraz. Načúvajte hlasu vo svojej mysli. Zamerajte sa predovšetkým na všetky opakujúce sa myšlienky, ktoré sa vám v hlave prehrávajú ako stará platňa možno už niekoľko rokov. Toto nazývam pozorovanie mysliteľa. Inak povedané: počúvajte hlas vo svojej hlave, buďte prítomní ako pozorovateľ.
Počúvajte ho nezaujato. Nekritizujte. Nesúďte a neodsudzujte to, čo počujete, pretože tým by ste umožnili, aby sa váš
vnútorný hlas vrátil späť zadným vchodom. Čoskoro si uvedomíte, že „ten hlas je tam a ja som tu a ja načúvam, pozorujem ho'. Toto sebauvedomenie, pocit vlastnej prítomnosti, nie je myšlienka. Vychádza zo sféry za vaším myslením.
Kedykoľvek načúvate nejakej myšlienke, zároveň si uvedomujete aj seba samého ako svedka tej myšlienky. Do hry vstúpila nová dimenzia vedomia. Keď načúvate myšlienke, cítite vedomú prítomnosť v pozadí si uvedomujete svoje hlbšie ja.
Myšlienka tak stráca silu a rýchlo sa vytratí, pretože vy už neživíte svoju myseľ a nestotožňujete sa s ňou. Toto je začiatok konca nedobrovoľného a ustavičného premýšľania.
Keď myšlienka odíde, zažijete prerušenie prúdu myšlienok - moment nemyslenia. Spočiatku budú tieto momenty krátke, možno potrvajú len niekoľko sekúnd, ale postupne sa predĺžia. Keď dôjde k takémuto zastaveniu, vo vnútri pocítite určitý
pokoj a ticho. Takto sa začína prejavovať váš prirodzený stav vedome prežívanej jednoty s bytím, ktorú myseľ obvykle zatieňuje. Cvičením sa tento pocit pokoja a ticha prehĺbi. Jeho hĺbka je nesmierna. Pocítite jemnú emanáciu radosti vyvierajúcu z hlbín vášho vnútra: radosť z bytia. Nie je to stav tranzu. Určite nie. Vôbec nestrácate vedomie. Práve naopak.
Ak by ste mali za pokoj zaplatiť stratou vedomia a za ticho poklesom vitality a bdelosti, potom by snaha o ne nestála za to. dosiahnutom stave vnútornej prepojenosti ste, naopak, omnoho viac bdelí ako v stave stotožnenia sa s mysľou. Ste prítomní v danom momente. Zvyšuje sa frekvencia, na ktorej vibruje vaše energetické pole, ktoré oživuje vaše fyzické telo.
Ako vstupujete hlbšie do tejto sféry bez myšlienok, známej vo východných učeniach, dosahujete stav čistého vedomia. tomto stave pociťujete svoju vlastnú prítomnosť natoľko intenzívne a zažívate taký silný pocit radosti, že vaše myšlienky a emócie, vaše fyzické telo aj s celým vonkajším svetom sa v porovnaní s ním stávajú relatívne nedôležitými. Nie je to však sebecký stav, je to stav bez ja. Prenesie vás za hranice toho, čo ste bežne vnímali ako svoje ja. Táto prítomnosť ste vy a zároveň niečo, čo vás nepredstaviteľne prevyšuje. Môže vám to pripadať paradoxné či dokonca nezmyselné, ale neexistuje nijaký iný spôsob. ako to vysvetliť.
Prúd myšlienok môžete zastaviť okrem pozorovania mysliteľa aj tým že sústredíte svoju pozornosť na prítomný okamih.
Jednoducho s intenzívne uvedomujte prítomný moment. Je to veľmi uspokojujúce. Týmto spôsobom odvediete pozornosť od myšlienkovej činnosti a dostanete sa do sféry nemyslenia, v ktorej ste neuveriteľne čulí, pri plnom vedomí, a pritom nerozmýšľate. To je podstata meditácie.
V každodennom živote to môžete trénovať tak, že sa plne sústredíte na nejakú činnosť, ktorú bežne vykonávate za nejakým účelom. Sústredíte sa do takej miery, že samotná činnosť sa stane účelom. Vždy keď pôjdete hore a dole schodmi doma alebo v práci, naplno sa sústreďte na každý krok, každý pohyb, aj na svoj dych. Koncentrujte sa na prítomnosť okamihu. Počas umývania rúk sa sústreďte na všetky zmyslové vnemy, ktoré máte: zvuk a dotyk vody, pohyb rúk, vôňu mydla... Keď
nastúpite do auta a zavriete za sebou dvere, na pár sekúnd sa zastavte a vnímajte svoj dych. Uvedomte si nenápadný, ale silný
pocit prežívania prítomnosti. Mieru úspešnosti v tomto cvičení zistíte podľa miery pokoja, ktorý pocítite vo svojom vnútri.
Najdôležitejším krokom na vašej ceste k osvieteniu preto je: naučiť sa nestotožňovať so svojou mysľou. Vždy, keď vytvoríte medzeru v prúde myšlienok, svetlo vášho vedomia zažiari jasnejšie.
Jedného dňa si možno uvedomíte, že nad svojím vnútorným hlasom sa usmievate, akoby ste sa usmievali nad vyvádzaním malého dieťaťa. Bude to znamenať, že svoju myseľ už neberiete až tak vážne, pretože od nej nezávisí vaša identita.
