1 NIE STE VAŠA MYSEĽ 4
EMÓCIE: REAKCIA TELA NA MYSEĽ
A čo emócie? Emócie mnou zmietajú omnoho viac ako myseľ.
Pre mňa myseľ nie je len myslenie. Zahŕňa v sebe aj emócie a všetky podvedomé vzory správania. Keď sa stretáva telo s mysľou, vznikajú emócie. Sú reakciou tela na myseľ - alebo ich môžeme považovať za odraz mysle v tele. Napríklad útočná či nepriateľská myšlienka podnieti v našom tele nárast energie, ktorú nazývame hnev. Telo sa pripravuje na boj. Myšlienka, že sme vo fyzickom alebo psychickom ohrození, spôsobí stiahnutie svalov, čo je fyzický prejav strachu. Výskumy ukazujú, že silné emócie vyvolávajú zmeny v biochémii tela. Tieto biochemické zmeny predstavujú materiálny aspekt našich emócií.
Obvykle si, samozrejme, neuvedomujete všetky svoje myšlienkové vzorce a iba pozorovanie emócií vám umožní preniesť ich do vedomia. Čím viac sa stotožňujete so svojím myslením, názormi, súdmi a interpretáciami a čím menej ste prítomní ako nezaujaté vedomie, tým silnejší náboj budú mať vaše emócie, či si to uvedomujete alebo nie. Pokiaľ nedokážete vnímať svoje emócie, pokiaľ ste od nich odrezaní, nakoniec sa prejavia na čisto telesnej úrovni v podobe nejakého fyzického príznaku. tomto probléme sa za posledné roky dosť napísalo, preto sa ním v tejto knihe nemusíme zaoberať. Silná, nevedomá emócia sa dokonca môže prejaviť aj ako vonkajšia udalosť, ktorá vám pripadá ako niečo, čo sa s vami deje. Napríklad ľudia, ktorí v sebe majú veľa hnevu, bez toho, aby si to uvedomovali a prejavovali, sú častejšie bezdôvodne napádaní, verbálne či dokonca fyzicky, ostatnými naštvanými ľuďmi. Z týchto ľudí cítiť zlosť, ktorú niektorí ľudia podvedome zachytávajú a prebúdza v nich ich vlastnú latentnú zlosť.
Ak máte problém vnímať svoje emócie, skúste sústrediť pozornosť na vnútorné energetické pole vášho tela. Vnímajte svoje telo zvnútra. Tak získate kontakt aj so svojimi emóciami. Ďalej sa tomu budeme venovať podrobnejšie.
Hovoríte, že emócie sú odrazom mysle v tele. Niekedy sú však myseľ a telo v rozpore: myseľ hovorí 'nie', emócie 'áno' a naopak. Ak chcete skutočne spoznať svoju myseľ, telo vám vždy poskytne pravdivý obraz, takže si všímajte emócie, vnímajte ich vo svojom tele. Ak si všimnete zjavný nesúlad medzi vaším myslením a vašimi emóciami, myslenie bude klamlivé a emócie pravdivé. Neznamenajú však konečnú pravdu o tom, kto ste, ale relatívnu pravdu, ktorá odráža váš súčasný stav mysle.
Konflikty medzi povrchnými myšlienkami a nevedomými mentálnymi procesmi sú bežné. Možno ešte nie ste schopní preniesť svoje nevedomé mentálne procesy do vedomia v podobe myšlienok, ale vo vašom tele sa budú odzrkadľovať v podobe emócií, a tie ste si schopní uvedomiť. Pozorovať vlastné emócie takýmto spôsobom je v podstate to isté, ako pozorovať svoje myšlienky. Jediným rozdielom je, že myšlienka sídli vo vašej hlave, zatiaľ čo emócia obsahuje silný fyzický komponent, a tak ju cítime primárne v tele. Potom môžete svojim emóciám dovoliť existovať bez toho, aby ste sa nimi nechali ovládať. Prestanete sa s nimi stotožňovať a stanete sa nezaujatým pozorovateľom. Ak to tak budete robiť, všetko nevedomé vo vašom vnútri vyjde na svetlo vášho vedomia.
Takže pozorovanie emócií je rovnako dôležité ako pozorovanie myšlienok?
Áno. Zvyknite si pýtať sa samých seba: „Čo sa vo mne práve teraz deje?' Táto otázka vás povedie správnym smerom.
Neanalyzujte, len pozorujte. Zamerajte pozornosť dovnútra. Precíťte energiu emócií. Ak necítíte žiadnu emóciu, zamierte svoju pozornosť hlbšie do energetického poľa svojho tela. To je brána do sféry bytia.
Emócia zvyčajne predstavuje zosilnený a zenergizovaný myšlienkový vzorec a pre jej silný energetický náboj spočiatku nie je ľahké ostať duchom prítomný a zároveň ju pozorovať. Chce sa vás zmocniť a zvyčajne sa jej to podarí - pokiaľ nie ste dostatočne pozorní. Pokiaľ vás emócia v dôsledku vašej nepozornosti vtiahne do seba a vy sa s ňou nevedomky stotožníte, čo sa bežne stáva, emócia sa dočasne stane „vami'. Často vznikne začarovaný kruh, v ktorom sa vaše myšlienky a emócie navzájom živia. Myšlienkový vzorec vytvorí zosilnený obraz samého seba v emócii a vibračná frekvencia emócie ďalej posilňuje pôvodný myšlienkový vzorec. Tým, že premýšľate o človeku alebo situácii, ktorá vo vás vyvolala určitú emóciu, vaše myšlienky energeticky podporujú túto emóciu, a tá spätne posilňuje daný myšlienkový vzorec.
V podstate sú všetky emócie modifikáciami jedinej prapôvodnej nerozlíšenej emócie, ktorá pramení zo straty poznania toho, kto skutočne ste. Keďže je to nerozlíšená emócia, je ťažké ju presne pomenovať. Je blízka strachu, ale okrem neustáleho pocitu ohrozenia obsahuje aj hlboký pocit opustenosti a neúplnosti. Najlepšie bude asi použiť slovo, ktoré je rovnako nešpecifikované ako táto prvotná emócia a nazvať ju jednoducho bolesť. Jednou z hlavných úloh mysle je zbavovať vás emočnej bolesti, čo vysvetľuje jej neutíchajúcu aktivitu. Napriek tomu je však jediné, čo myseľ dokáže, bolesť dočasne zakryť. Čím viac myseľ bojuje proti tejto bolesti, tým je v skutočnosti väčšia. Myseľ nikdy nepríde na riešenie tohto problému a ani vám nedovolí prísť na riešenie, pretože sama je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Predstavte si, že policajný
veliteľ sa snaží dolapiť podpaľača, ktorým je on sám. Tej bolesti sa nezbavíte, pokiaľ sa neprestanete stotožňovať so svojou mysľou, a teda so svojím egom. Vtedy myseľ stratí svoju mocnú pozíciu a bytie sa odhalí ako vaša pravá podstata.
Áno, viem, na čo sa opýtate.
Chcel som sa spýtať na pozitívne emócie, ako sú láska a radosť?
Tieto emócie sú neoddeliteľné od prirodzeného stavu vnútornej prepojenosti s bytím. Okamihy lásky a radosti, alebo krátke chvilky hlbokého pokoja sú možné, keď sa objaví medzera v prúde myslenia. U väčšiny ľudí sa takéto momenty objavujú zriedka a iba náhodne, v okamihoch keď myseľ 'ostane bez slov', napríklad, ako keď extrémna telesná námaha alebo velké nebezpečenstvo náhle vyvolajú pocit krásy. Odrazu sa dostaví vnútorný pokoj. A s ním prichádza intenzívna radosť, láska a mier. Takéto okamihy zvyčajne trvajú iba krátko, pretože myseľ sa vďaka svojej hlučnej aktivite, ktorú nazývame myslenie, rýchlo opäť ujme nadvlády. Láska, radosť a mier môžu rozkvitať, len ak sa vyslobodíte z područia mysle. Ale nenazýval by som ich emóciami. Vychádzajú zo sféry za emóciami, z oveľa hlbšej úrovne. Musíte sa naučiť plne si uvedomovať svoje emócie a byť schopní ich vnímať, aby ste mohli pocítiť, čo sa nachádza za nimi. Emócia doslova znamená vyrušenie. Slovo emócia pochádza z latinského emovere, čo znamená pohnúť.
Láska, radosť a pokoj sú hlboké stavy bytia, tri aspekty stavu vnútorného prepojenia s bytím. Ako k takým k nim nejestvujú protiklady, pretože vychádzajú zo sféry za mysľou. Na druhej strane emócie, ktoré sú súčasťou dualistickej mysle, podliehajú pravidlu opozície, a to hovorí, že niet dobra bez zla. Takže v neosvietenom stave stotožnenia sa s vlastnou mysľou je to, čo niekedy chybne nazývame radosťou, iba príjemným, ale prechodným aspektom ustavične sa meniaceho cyklu bolesti a potešenia. Potešenie vždy nachádzate v niečom mimo vás, zatiaľ čo radosť pramení vo vašom vnútri. To, čo vám dnes spôsobuje potešenie, vám zajtra spôsobí bolesť, alebo vás to prestane tešiť a neprítomnosť potešenia vám spôsobí bolesť. To, čomu často hovoríme láska, môže byť na chvíľu príjemné a vzrušujúce, je to však vysoko návykové priľnutie k niekomu, ktoré sa v momente môže zmeniť na pravý opak. Po odznení počiatočnej eufórie oscilujú mnohé láskyplné vzťahy medzi láskou a nenávisťou, príťažlivosťou a bojom.
Skutočná láska vám nespôsobí utrpenie. Akoby mohla? Nezmení sa odrazu na nenávisť, tak ako sa skutočná radosť nikdy nezmení na bolesť. Ako som povedal, aj keď ste ešte nedosiahli osvietenie predtým, ako sa vám podarí oslobodiť sa od vlastnej mysle – pocítite v istých momentoch okamihy skutočnej lásky, radosti či hlbokej vnútornej spokojnosti. Pokojnej, ale naplnenej životom. Sú to aspekty vašej skutočnej prirodzenosti, ktoré zvyčajne zastiera vaša myseľ. Aj v normálnych
'návykových' vzťahoch môžu nastať okamihy, keď pocítite prítomnosť niečoho skutočnejšieho, niečoho nezničiteľného. Sú to však iba záblesky, ktoré veľmi rýchlo prehluší aktivita mysle. Potom sa vám môže zdať, že ste mali niečo veľmi vzácne a prišli ste o to, alebo vás vaša myseľ presvedčí o tom, že to všetko bola aj tak len ilúzia. Pravdou však je, že to nebola ilúzia a o tento stav vás nič nemôže pripraviť. Je súčasťou vášho prirodzeného stavu, ktorý myseľ síce dokáže zatieniť, ale nikdy ho nedokáže zničiť. Aj keď je obloha zatiahnutá, slnko nezmizlo. Je stále tam hore nad mrakmi.
Budha hovorí, že utrpenie vzniká z túžby alebo žiadostivosti a aby sme sa oslobodili od bolesti, musíme rozťať putá túžby.
Žiadostivosť pramení z toho, že myseľ sa usiluje nájsť spásu alebo naplnenie vo vonkajšom svete a v budúcnosti ako náhradu za radosť z bytia. Kým sa stotožňujete s mysľou, ste za jedno s týmito žiadostivosťami, túžbami, chceniami, pripútanosťou, averziou a okrem nich vaše ja neexistuje. Je iba možnosťou, nenaplneným potenciálom, ktorý ešte nevyklíčil. V takomto stave je aj túžba po slobode a osvietení len ďalšou žiadostivou túžbou po naplnení v budúcnosti. Nesnažte sa preto oslobodiť
od túžob, či dosiahnuť osvietenie. Sústreďte sa na prítomnosť. Buďte prítomní v roli pozorovateľa mysle. Necitujte Budhu, buďte ním, staňte sa 'prebudeným človekom', to je význam slova buddha. Ľudia žijú v područí bolesti už veky. Od čias, keď upadli to božej nemilosti, vstúpili do sféry času a mysle a prestali si uvedomovať bytie. V tom momente začali sami seba vnímať ako nezmyselné fragmenty v nehostinnom vesmíre, bez spojenia so zdrojom a s inými ľuďmi.
Bolesť je nevyhnutná, kým sa stotožňujete s mysľou, kým ste z duchovného pohľadu nevedomí. Mám na mysli predovšetkým emocionálnu bolesť, ktorá je hlavnou príčinou fyzických a psychických chorôb. Odmietanie, nenávisť, sebaľútosť, vina, hnev, depresie, žiarlivosť či akékoľvek malé podráždenie sú prejavmi bolesti. Každé potešenie alebo pozitívna emócia obsahuje v sebe semienko bolesti: svojho neoddeliteľného protipólu, ktorý sa časom prejaví.
Každý, kto niekedy vyskúšal drogy, vie, že po eufórii nasleduje pád a každé potešenie sa nakoniec zmení na určitú formu bolesti. Mnohí ľudia z vlastnej skúsenosti vedia, ako ľahko a rýchlo sa dokáže partnerský vzťah zmeniť zo zdroja potešenia na zdroj bolesti. Keď sa na to pozrieme zo širšej perspektívy, pozitívna a negatívna polarita sú dvoma stranami mince. Obe sú súčasťou bolesti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou egoického stavu stotožnenia sa s mysľou.
Existujú dve úrovne bolesti: bolesť, ktorú si spôsobujete dnes a bolesť z minulosti, ktorá je stále prítomná vo vašej mysli a v tele. Teraz by som rád hovoril o tom, ako prestať vytvárať bolesť v prítomnosti a ako odstrániť bolesť z minulosti.
