×

We use cookies to help make LingQ better. By visiting the site, you agree to our cookie policy.


image

Prejavy prezidenta Andreja Kisku (most translated to English), 2018-01-01 Prezident v novoročnom príhovore: Snažme sa o lepšie Slovensko

2018-01-01 Prezident v novoročnom príhovore: Snažme sa o lepšie Slovensko

Prezident v novoročnom príhovore: Snažme sa o lepšie Slovensko

Prezident Andrej Kiska vystúpil v pondelok 1. januára 2018 s novoročným príhovorom na RTVS.

„Príjemné sviatočné popoludnie vám všetkým, milé spoluobčianky a milí spoluobčania.

Je peknou tradíciou a pre mňa osobne veľkou cťou, že sa vám ako prezident môžem opäť prihovoriť v prvý deň nového roka. Popriať všetko najlepšie vám i celej našej krajine. Povedať zopár myšlienok, ktoré považujem za dôležité. Verím, že ich prijmete s porozumením.

Vám, ktorí trávite dnešný sviatočný deň so svojimi najbližšími. Vám, ktorí sa aj dnes v práci staráte o naše zdravie, našu bezpečnosť a sviatočnú pohodu. Všetkým vám úprimne želám k Novému roku veľa zdravia, lásky, porozumenia, osobnej pohody a vnútornej sily.

Želám vám rok plný potešenia z každodenných drobných úspechov, aj radosti z prekonania veľkých životných výziev. Želám vám veľa dobrých rozhodnutí, ktoré naplnia vaše dni šťastím.

Prvý deň nového roka je našim štátnym sviatkom. Pred 25 rokmi vznikla samostatná Slovenská republika. Demokratický štát, na ktorý môžeme byť právom hrdí — vďaka odvahe meniť veci, vďaka spoločnému úsiliu množstva ľudí, vďaka dobrým rozhodnutiam vo chvíľach, ktoré boli pre našu spoločnú budúcnosť rozhodujúce.

Z ľudsky vyčerpaného, ekonomicky zničeného, nevľúdneho skanzenu, ktorý sa spoza železnej opony vynoril na mape slobodného sveta, sme premenili Slovensko na otvorenú, modernú a životaschopnú krajinu. Na štát, ktorý dokázal využiť jedinečný potenciál európskej integrácie, aby sa stal pevnou súčasťou najviac bezpečnej, slobodnej, prosperujúcej a najlepšie spravovanej časti sveta.

Príbeh Slovenskej republiky za tých 25 rokov až do dnešného dňa nebol dokonalý. Nebol vôbec jednoduchý. Nebol nikdy priamočiary a vopred určený. Nie vždy a za každých okolností priniesol pekné okamihy a dobré správy.

Bol to však silný príbeh. Som hrdý, že vám ako prezident Slovenskej republiky môžem dnes k tomuto sviatku gratulovať.

Súčasné Slovensko je svedectvom o generácii občanov demokratickej krajiny, ktorí krok za krokom dokázali riešiť spoločné problémy a čeliť spoločným výzvam. Slo-venská republika je vďaka tomuto úsiliu 1. januára 2018 pre väčšinu ľudí lepším miestom na život než bola 1. januára 1993. Vo svete plnom neistoty, násilia a ozbrojených konfliktov, náboženskej a rasovej nenávisti, autokratických režimov, ktoré pohŕdajú životmi vlastných občanov, to nie je samozrejmosť.

Nedosiahli sme to vďaka šťastnej zhode okolností. Tento úspešný príbeh sa nezrodil ani automaticky, Slovenská republika ho nemala zapísaný vo svojom rodnom liste. Presvedčili sme sa o tom hneď v prvých rokoch po vzniku novej republiky, keď politická špička zradila ideály demokratickej krajiny a právneho štátu, ktoré sa sama zaviazala ctiť a rozvíjať. Mimochodom, v roku 2018 to bude presne dvadsať rokov, odkedy sme v parlamentných voľbách mečiarizmus porazili.

Keď hovorím o okrúhlych výročiach, tento rok prinesie niekoľko príležitostí, aby sme si pripomenuli najdôležitejšie dátumy v moderných slovenských dejinách. Historické udalosti, ktoré v dobrom, alebo v zlom významne ovplyvnili to, ako naša krajina vyzerá a ako sa nám v nej spolu žije.

V roku 2018 so susedmi a priateľmi v Českej republike oslávime sté výročie vzniku nášho spoločného štátu. Priniesol Slovensku demokraciu, slobodu, rešpekt k občianskym právam, ale aj dovtedy nevídaný hospodársky, spoločenský, vzdelanostný a kultúrny rozvoj.

Pred 70 rokmi sa k moci dostal totalitný režim. Na štyri desaťročia ponížil vtedajšie Československo na satelit podriadený záujmom sovietskej moci. A hoci aj v tomto období Slovensko zaznamenalo určitý pokrok, cenou zaň bolo hrubé obmedzovanie slobody a ľudskej dôstojnosti.

V auguste uplynie 50 rokov odkedy tanky armád Varšavskej zmluvy zničili na ďalšie dve desaťročia túžbu ľudí po živote v spravodlivejšej a slobodnejšej spoločnosti. Pred 30 rokmi sa proti komunistickému režimu postavili veriaci, aby na Sviečkovej manifestácii žiadali náboženské slobody a úplné dodržiavanie občianskych práv.

V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch bude dostatok príležitostí o týchto výz-namných udalostiach hovoriť. Budeme si ich pripomínať symbolicky, budeme sa pokúšať kriticky zhodnotiť, čo znamenajú pre našu súčasnosť. Aj ja osobne ako prezident republiky chcem prispieť k tomu, aby sme to robili ešte s hlbším záujmom a väčším dôrazom než inokedy.

Dovoľte mi však už dnes zdôrazniť, čo z našej modernej histórie považujem za zmysluplný odkaz pre dnešnú spoločnosť. Na čo môžeme byť naozaj hrdí. Čo môže byť, čo by malo byť zdrojom inšpirácie pri riešení našich súčasných problémov. O čo sa môžeme oprieť, ak nám záleží na tom, aby úspešný 25-ročný príbeh Slovenskej republiky pokračoval.

Za našim úspechom nestojí vytváranie mýtov o národnej a kultúrnej výnimočnosti. Ani hľadanie strašiakov za hranicami, na ktorých môžeme hodiť zodpovednosť za vlastné neúspechy a zlyhania. Ani rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých, podľa toho ako to vyhovuje záujmom mocných. Ani ukazovanie prstom na menšiny, na ktoré vraj väčšina dopláca a ktoré vraj stoja v ceste k lepšiemu životu. Ani uprednostňovanie extrémnych riešení tam, kde chýba vôľa na poctivú prácu. Ani arogancia mocných, ktorá vedie k nezáujmu o spravovanie vecí verejných a ľahostajnosti k verejnému priestoru, v ktorom spolu žijeme.

Naopak. Všetko toto bolo príčinou tragédií v našich dejinách. A môže viesť k ďalším tragédiám. Ak dopustíme, aby sa nám vzájomná nevraživosť, nedostatok rešpektu k iným opäť vymkli spod kontroly. Alebo ak dovolíme, aby sme pre naše sklamanie a apatiu premrhali príležitosti na ďalší rozvoj svojho okolia, regiónu aj celej krajiny.

Základom silného príbehu Slovenskej republiky, zdrojom životaschopnosti nášho štátu je niečo úplne iné. Niečo pekné a hodnotné.

Zlepšovať život v našej krajine sme dokázali vtedy, keď sme sústredili pozornosť na úsilie o spravodlivý, bezpečný, slobodný a sociálny štát.

Keď sme posilňovali dôveru a súdržnosť medzi ľuďmi snahou rozvíjať zmysel pre férovosť a rovnosť pred zákonom.

Keď sme robili kroky, ktoré pomáhajú zvyšovať dôstojnosť a kvalitu života ľudí na Slovensku.

Keď sme nezabúdali na tých, ktorí si nedokážu pomôcť sami.

Keď sme aj v ťažkých a krízových situáciách dokázali vecne diskutovať a hľadať riešenia.

Keď sme sa odvážne vzopreli nespravodlivosti a arogancii moci.

Toto sú tie ozajstné úspechy, na ktoré môžeme byť hrdí. Ako spoločnosti, ako štátu nám to najviac pristane nie vtedy, keď bojujeme proti tomu, čo nenávidíme a čoho sa bojíme. Ale keď chránime a rozvíjame to, čo je nám vzácne.

Milé spoluobčianky, milí spoluobčania. Ak by som mal hodnotiť uplynulý rok optikou významných udalostí, ktorých okrúhle výročia si pripomenieme, myslím si, že v najdôležitejšej skúške roka 2017 sme ako slobodná spoločnosť obstáli. V novembri pri výbere županov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov sme takmer na hlavu porazili extrémistov tou najsilnejšou zbraňou akú máme — demokratickými voľbami.

Považujem za dôležité to pripomenúť, pretože som presvedčený, že výsledky týchto volieb významne ovplyvnili náladu v našej krajine. Veď si predstavme, čo by nás dnes trápilo, o čom by sme hovorili, keby extrémisti v župných voľbách uspeli. Keby sa ešte sebavedomejšie rozťahovali po našej krajine, keby nás ešte viac zamestnávali nenávistnými rečami, agresívnymi prejavmi a neprijateľnými politickými postojmi.

Nie, v novembri sme zlo neporazili definitívne. Ale podarilo sa nám odvrátiť veľké nebezpečenstvo. Ako voliči sme sa opäť raz dokázali v dôležitej chvíli rozhodnúť dobre — že Slovenská republika je a chce zostať sebavedomou, modernou, demokratickou krajinou.

Vlani v novoročnom príhovore som zdôraznil že rok 2017 bude pre Slovensko rokom pravdy. V ktorom sa ukáže, či sme schopní premeniť slušný hospodársky rast na lepšie verejné služby. Či dokážeme spustiť ambiciózny plán reformy vzdelávania pre naše deti. Či zanedbané zdravotníctvo dostane impulz k vyššej kvalite a dostupnosti pre pacientov v každom regióne. Či naštartujeme zmeny, vďaka ktorým sa najmä rómske deti postupne dostanú z pasce chudoby a nevzdelanosti, v ktorej uviazli ich rodičia. Či vrátime perspektívu a energiu regiónom, ktorých obyvatelia sa oprávnene môžu cítiť zabudnutí. Či začneme počúvať protestujúcich ľudí a budeme skutočne bojovať s korupciou.

Aj na začiatku roka 2018 platí, že nikdy v našej 25-ročnej histórii sme nemali taký široký priestor a toľko prostriedkov, aby sme významne pohli s riešením našich naj-väčších a už chronických problémov. Počet ľudí bez práce je rekordne nízky, hospodárstvo krajiny slušne rastie. Ale zároveň platí, že väčšinou chýba politická odvaha, chýba úprimné úsilie a chýba aj to najdôležitejšie — výsledky. V tomto ohľade bol rok 2017 pre Slovensko skôr nepríjemným rokom pravdy.

Užitočnú, vecnú, rozumnú obsahovú politiku zväčša vytláčajú na okraj bezvýznamné a malicherné škriepky. Víťazstvá v týchto agresívnych politických súbojoch nevedú k ničomu zmysluplnému. Nevytvárajú príležitosti na potrebné zmeny. Nezlepšujú prítomnosť, v ktorej žijeme. Nezvyšujú šance na lepšiu budúcnosť. Iba krátkozrako, bezohľadne a arogantne prehlbujú nedôveru k štátu a k politikom, ktorí ho spravujú.

Naša spoločnosť v ostatných rokoch zhrubla. Naša verejná diskusia zhrubla. Náš verejný priestor je škaredší. Hranice toho, čo je prijateľné povedať nahlas, alebo publikovať na sociálnych sieťach, sú deravejšie.

Musíme sa tomu postaviť. V tomto roku, teraz. Nemali by sme robiť nepriateľa z každého kto má iný názor, alebo kritický postoj k tomu, čo robíme. Nemôžeme dovoliť, aby sa naša spoločnosť v dôsledku bezvýznamných politických bojov a pochybných záujmov rozpadla na tábory, ktoré sa navzájom nenávidia.

Myslím si, že je v našich možnostiach eróziu slušnosti a ohľaduplnosti vo verejnom priestore zastaviť. Každý z nás môže prispieť k lepšiemu Slovensku — v škole, v nemocnici, v práci, v kostole, na úrade, na ulici.

Sme dostatočne silní, aby sme zabránili oslabovaniu súdržnosti našej spoločnosti, úcty a rešpektu jedného človeka k druhému.

Keď budeme chcieť, dokážeme prestať odmeňovať priazňou tých, ktorí sa agresivitou snažia prekryť chýbajúci obsah, elán a odhodlanie hľadať skutočné riešenia na ťažké výzvy.

Vieme byť citliví a vnímaví k potrebám iných. Príklady takejto ohľaduplnosti vidím každý deň a v každom kúte Slovenska.

Verím tomu, pretože som prezidentom Slovenskej republiky, ktorej sa darí vtedy, keď rozvíja to, čo je nám najviac vzácne. Slobodnú a férovú spoločnosť. Silnú, sebavedomú a modernú krajinu, ktorá má potenciál meniť život každého jedného človeka k lepšiemu.

Želám vám a vašim rodinám zdravie a lásku.

Šťastný nový rok 2018.“

2018-01-01 Prezident v novoročnom príhovore: Snažme sa o lepšie Slovensko 2018-01-01 President's New Year's address: let's strive for a better Slovakia

Prezident v novoročnom príhovore: Snažme sa o lepšie Slovensko

Prezident Andrej Kiska vystúpil v pondelok 1. januára 2018 s novoročným príhovorom na RTVS.

„Príjemné sviatočné popoludnie vám všetkým, milé spoluobčianky a milí spoluobčania.

Je peknou tradíciou a pre mňa osobne veľkou cťou, že sa vám ako prezident môžem opäť prihovoriť v prvý deň nového roka. Popriať všetko najlepšie vám i celej našej krajine. Povedať zopár myšlienok, ktoré považujem za dôležité. Verím, že ich prijmete s porozumením.

Vám, ktorí trávite dnešný sviatočný deň so svojimi najbližšími. Vám, ktorí sa aj dnes v práci staráte o naše zdravie, našu bezpečnosť a sviatočnú pohodu. Вам, хто продовжує працювати сьогодні, щоб забезпечити наше здоров'я, нашу безпеку і наш святковий добробут. Všetkým vám úprimne želám k Novému roku veľa zdravia, lásky, porozumenia, osobnej pohody a vnútornej sily.

Želám vám rok plný potešenia z každodenných drobných úspechov, aj radosti z prekonania veľkých životných výziev. Želám vám veľa dobrých rozhodnutí, ktoré naplnia vaše dni šťastím.

Prvý deň nového roka je našim štátnym sviatkom. Pred 25 rokmi vznikla samostatná Slovenská republika. Demokratický štát, na ktorý môžeme byť  právom hrdí — vďaka odvahe meniť veci, vďaka spoločnému úsiliu množstva ľudí, vďaka dobrým rozhodnutiam vo chvíľach, ktoré boli pre našu spoločnú budúcnosť rozhodujúce.

Z ľudsky vyčerpaného, ekonomicky zničeného, nevľúdneho skanzenu, ktorý sa spoza železnej opony vynoril na mape slobodného sveta, sme premenili Slovensko na otvorenú, modernú a životaschopnú krajinu. З виснаженої людьми, економічно зруйнованої, недружньої музею під відкритим небом, яка вийшла з-за залізної завіси на карту вільного світу, ми перетворили Словаччину на відкриту, сучасну і життєздатну країну. Na štát, ktorý dokázal využiť jedinečný potenciál európskej integrácie, aby sa stal pevnou súčasťou najviac bezpečnej, slobodnej, prosperujúcej a najlepšie spravovanej časti sveta.

Príbeh Slovenskej republiky za tých 25 rokov až do dnešného dňa nebol dokonalý. Nebol vôbec jednoduchý. Nebol nikdy priamočiary a vopred určený. Вона ніколи не була прямолінійною і заздалегідь визначеною. Nie vždy a za každých okolností priniesol pekné okamihy a dobré správy. Не завжди і не за всіх обставин вона приносила приємні моменти і добрі новини.

Bol to však silný príbeh. Але це була потужна історія. Som hrdý, že vám ako prezident Slovenskej republiky môžem dnes k tomuto sviatku gratulovať. Як президент Словацької Республіки, я з гордістю вітаю вас сьогодні з цим святом.

Súčasné Slovensko je svedectvom o generácii občanov demokratickej krajiny, ktorí krok za krokom dokázali riešiť spoločné problémy a čeliť spoločným výzvam. Сьогоднішня Словаччина - це свідчення покоління громадян демократичної країни, які крок за кроком зуміли вирішити спільні проблеми та протистояти спільним викликам. Slo-venská republika je vďaka tomuto úsiliu 1. januára 2018 pre väčšinu ľudí lepším miestom na život než bola 1. januára 1993. Vo svete plnom neistoty, násilia a ozbrojených konfliktov, náboženskej a rasovej nenávisti, autokratických režimov, ktoré pohŕdajú životmi vlastných občanov, to nie je samozrejmosť. У світі, сповненому небезпеки, насильства і збройних конфліктів, релігійної та расової ненависті, автократичних режимів, які нехтують життям власних громадян, це не є даністю.

Nedosiahli sme to vďaka šťastnej zhode okolností. Ми потрапили туди не за щасливим збігом обставин. Tento úspešný príbeh sa nezrodil ani automaticky, Slovenská republika ho nemala zapísaný vo svojom rodnom liste. Ця історія успіху навіть не народилася автоматично, Словацька Республіка не мала її у своєму свідоцтві про народження. Presvedčili sme sa o tom hneď v prvých rokoch po vzniku novej republiky, keď politická špička zradila ideály demokratickej krajiny a právneho štátu, ktoré sa sama zaviazala ctiť a rozvíjať. Mimochodom, v roku 2018 to bude presne dvadsať rokov, odkedy sme v parlamentných voľbách mečiarizmus porazili. До речі, у 2018 році виповнюється рівно двадцять років відтоді, як ми перемогли матюки на парламентських виборах.

Keď hovorím o okrúhlych výročiach, tento rok prinesie niekoľko príležitostí, aby sme si pripomenuli najdôležitejšie dátumy v moderných slovenských dejinách. Historické udalosti, ktoré v dobrom, alebo v zlom významne ovplyvnili to, ako naša krajina vyzerá a ako sa nám v nej spolu žije.

V roku 2018 so susedmi a priateľmi v Českej republike oslávime sté výročie vzniku nášho spoločného štátu. У 2018 році ми святкуватимемо з нашими сусідами та друзями в Чехії сторіччя нашої спільної держави. Priniesol Slovensku demokraciu, slobodu, rešpekt k občianskym právam, ale aj dovtedy nevídaný hospodársky, spoločenský, vzdelanostný a kultúrny rozvoj. Він приніс Словаччині демократію, свободу, повагу до громадянських прав, а також безпрецедентний економічний, соціальний, освітній та культурний розвиток.

Pred 70 rokmi sa k moci dostal totalitný režim. Na štyri desaťročia ponížil vtedajšie Československo na satelit podriadený záujmom sovietskej moci. За чотири десятиліття він перетворив Чехословаччину на сателіта, підпорядкованого інтересам радянської влади. A hoci aj v tomto období Slovensko zaznamenalo určitý pokrok, cenou zaň bolo hrubé obmedzovanie slobody a ľudskej dôstojnosti.

V auguste uplynie 50 rokov odkedy tanky armád Varšavskej zmluvy zničili na ďalšie dve desaťročia túžbu ľudí po živote v spravodlivejšej a slobodnejšej spoločnosti. Pred 30 rokmi sa proti komunistickému režimu postavili  veriaci, aby na Sviečkovej manifestácii žiadali náboženské slobody a úplné dodržiavanie občianskych práv. 30 років тому віруючі виступили проти комуністичного режиму, вимагаючи релігійних свобод і повної поваги до громадянських прав на "Свічковій ході".

V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch bude dostatok príležitostí o týchto výz-namných udalostiach hovoriť. Протягом наступних тижнів і місяців буде багато можливостей поговорити про ці знаменні події. Budeme si ich pripomínať symbolicky, budeme sa pokúšať kriticky zhodnotiť, čo znamenajú pre našu súčasnosť. Ми вшануємо їх символічно, спробуємо критично оцінити, що вони означають для нашого сьогодення. Aj ja osobne ako prezident republiky chcem prispieť k tomu, aby sme to robili ešte s hlbším záujmom a väčším dôrazom než inokedy. Я особисто, як Президент Республіки, хочу зробити свій внесок у те, щоб ми робили це з ще більшою зацікавленістю і більшим акцентом, ніж будь-коли раніше.

Dovoľte mi však už dnes zdôrazniť, čo z našej modernej histórie považujem za zmysluplný odkaz pre dnešnú spoločnosť. Але дозвольте мені сьогодні наголосити на тому, що я вважаю значущим посланням з нашої сучасної історії для сучасного суспільства. Na čo môžeme byť naozaj hrdí. Čo môže byť, čo by malo byť zdrojom inšpirácie pri riešení našich súčasných problémov. O čo sa môžeme oprieť, ak nám záleží na tom, aby úspešný 25-ročný príbeh Slovenskej republiky pokračoval. На що ми можемо розраховувати, якщо хочемо продовжити 25-річну історію успіху Словацької Республіки?

Za našim úspechom nestojí vytváranie mýtov o národnej a kultúrnej výnimočnosti. Наш успіх полягає не у створенні міфів про національну та культурну винятковість. Ani hľadanie strašiakov za hranicami, na ktorých môžeme hodiť zodpovednosť za vlastné neúspechy a zlyhania. Вона також не шукає по той бік кордону страшилок, на яких можна списати власні невдачі та поразки. Ani rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých, podľa toho ako to vyhovuje záujmom mocných. А також поділ суспільства на добрих і поганих, оскільки це відповідає інтересам сильних світу цього. Ani ukazovanie prstom na menšiny, na ktoré vraj väčšina dopláca a ktoré vraj stoja v ceste k lepšiemu životu. Не вказуючи пальцем на меншини, за які нібито платить більшість і які нібито стоять на шляху до кращого життя. Ani uprednostňovanie extrémnych riešení tam, kde chýba vôľa na poctivú prácu. А також надання переваги екстремальним рішенням там, де бракує волі до чесної праці. Ani arogancia mocných, ktorá vedie k nezáujmu o spravovanie vecí verejných a ľahostajnosti k verejnému priestoru, v ktorom spolu žijeme. А також зарозумілість можновладців, яка призводить до незацікавленості в управлінні та байдужості до публічного простору, в якому ми живемо разом.

Naopak. Všetko toto bolo príčinou tragédií v našich dejinách. A môže viesť k ďalším tragédiám. Ak dopustíme, aby sa nám vzájomná nevraživosť, nedostatok rešpektu k iným opäť vymkli spod kontroly. Якщо ми дозволимо нашій взаємній ворожнечі, нашій неповазі до інших знову вийти з-під контролю. Alebo ak dovolíme, aby sme pre naše sklamanie a apatiu premrhali príležitosti na ďalší rozvoj svojho okolia, regiónu aj celej krajiny. Або якщо ми дозволимо нашому розчаруванню та апатії змарнувати можливості для подальшого розвитку нашого району, нашого регіону та нашої країни в цілому.

Základom silného príbehu Slovenskej republiky, zdrojom životaschopnosti nášho štátu je niečo úplne iné. В основі сильної історії Словацької Республіки, джерела життєздатності нашої держави, лежить щось зовсім інше. Niečo pekné a hodnotné.

Zlepšovať život v našej krajine sme dokázali vtedy, keď sme sústredili pozornosť na úsilie o spravodlivý, bezpečný, slobodný a sociálny štát. Ми змогли покращити життя в нашій країні, коли зосередили свою увагу на прагненні до справедливої, безпечної, вільної та соціальної держави.

Keď sme posilňovali dôveru a súdržnosť medzi ľuďmi snahou rozvíjať zmysel pre férovosť a rovnosť pred zákonom. Коли ми зміцнювали довіру та згуртованість між людьми, намагаючись розвинути почуття справедливості та рівності перед законом.

Keď sme robili kroky, ktoré pomáhajú zvyšovať dôstojnosť a kvalitu života ľudí na Slovensku. Коли ми робили кроки, щоб допомогти покращити гідність та якість життя людей у Словаччині.

Keď sme nezabúdali na tých, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Коли ми не забуваємо про тих, хто не може допомогти собі сам.

Keď sme aj v ťažkých a krízových situáciách dokázali vecne diskutovať a hľadať riešenia. Навіть у складних і кризових ситуаціях нам вдавалося вести предметні дискусії та знаходити рішення.

Keď sme sa odvážne vzopreli nespravodlivosti a arogancii moci. Коли ми мужньо протистояли несправедливості та зарозумілості влади.

Toto sú tie ozajstné úspechy, na ktoré môžeme byť hrdí. Це справжні досягнення, якими ми можемо пишатися. Ako spoločnosti, ako štátu nám to najviac pristane nie vtedy, keď bojujeme proti tomu, čo nenávidíme a čoho sa bojíme. Як суспільству, як державі, нам краще не боротися з тим, що ми ненавидимо і чого боїмося. Ale keď chránime a rozvíjame to, čo je nám vzácne. Але коли ми захищаємо і розвиваємо те, що нам дорого.

Milé spoluobčianky, milí spoluobčania. Ak by som mal hodnotiť uplynulý rok optikou významných udalostí, ktorých okrúhle výročia si pripomenieme, myslím si, že v najdôležitejšej skúške roka 2017 sme ako slobodná spoločnosť obstáli. Якщо оцінювати минулий рік через призму знакових подій, круглі річниці яких ми відзначатимемо, то я вважаю, що ми пройшли найголовніше випробування 2017 року як вільне суспільство. V novembri pri výbere županov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov sme takmer na hlavu porazili extrémistov tou najsilnejšou zbraňou akú máme — demokratickými voľbami. У листопаді, на виборах мерів та депутатів місцевих рад, ми майже перемогли екстремістів в лоб найпотужнішою зброєю, яка у нас є - демократичними виборами.

Považujem za dôležité to pripomenúť, pretože som presvedčený, že výsledky týchto volieb významne ovplyvnili náladu v našej krajine. Я вважаю, що важливо про це нагадати, оскільки вважаю, що результати цих виборів суттєво вплинули на настрої в нашій країні. Veď si predstavme, čo by nás dnes trápilo, o čom by sme hovorili, keby extrémisti v župných voľbách uspeli. Уявіть, про що б ми сьогодні переживали, про що б говорили, якби екстремісти перемогли на окружних виборах. Keby sa ešte sebavedomejšie rozťahovali po našej krajine, keby nás ešte viac zamestnávali nenávistnými rečami, agresívnymi prejavmi a neprijateľnými politickými postojmi. Якби вони ще впевненіше поширювали себе по нашій країні, якби вони ще більше переймалися мовою ворожнечі, агресивними промовами та неприйнятними політичними поглядами.

Nie, v novembri sme zlo neporazili definitívne. Ні, в листопаді ми не перемогли зло остаточно. Ale podarilo sa nám odvrátiť veľké nebezpečenstvo. Але нам вдалося відвернути велику небезпеку. Ako voliči sme sa opäť raz dokázali v dôležitej chvíli rozhodnúť dobre — že Slovenská republika je a chce zostať sebavedomou, modernou, demokratickou krajinou. Як виборці, ми знову прийняли правильне рішення у важливий момент - Словацька Республіка є і хоче залишатися впевненою в собі, сучасною, демократичною країною.

Vlani v novoročnom príhovore som zdôraznil že rok 2017 bude pre Slovensko rokom pravdy. Минулого року у своєму новорічному зверненні я підкреслив, що 2017 рік буде роком правди для Словаччини. V ktorom sa ukáže, či sme schopní premeniť slušný hospodársky rast na lepšie verejné služby. Це покаже, чи зможемо ми перетворити гідне економічне зростання на кращі державні послуги. Či dokážeme spustiť ambiciózny plán reformy vzdelávania pre naše deti. Чи зможемо ми запустити амбітний план реформування освіти для наших дітей. Či zanedbané zdravotníctvo dostane impulz k vyššej kvalite a dostupnosti pre pacientov v každom regióne. Чи отримає занедбаний сектор охорони здоров'я поштовх до підвищення якості та доступності послуг для пацієнтів у кожному регіоні. Či naštartujeme zmeny, vďaka ktorým sa najmä rómske deti postupne dostanú z pasce chudoby a nevzdelanosti, v ktorej uviazli ich rodičia. Či vrátime perspektívu a energiu regiónom, ktorých obyvatelia sa oprávnene môžu cítiť zabudnutí. Чи повернемо ми перспективу та енергію регіонам, мешканці яких справедливо відчувають себе забутими. Či začneme počúvať protestujúcich ľudí a budeme skutočne bojovať s korupciou. Чи почнемо ми прислухатися до людей, які протестують, і реально боротися з корупцією.

Aj na začiatku roka 2018 platí, že nikdy v našej 25-ročnej histórii sme nemali taký široký priestor a toľko prostriedkov, aby sme významne pohli s riešením našich naj-väčších a už chronických problémov. Навіть на початку 2018 року можна стверджувати, що ніколи за всю нашу 25-річну історію ми не мали стільки свободи дій і ресурсів, щоб досягти значного прогресу у вирішенні наших найбільших і вже хронічних проблем. Počet ľudí bez práce je rekordne nízky, hospodárstvo krajiny slušne rastie. Кількість безробітних рекордно низька, а економіка країни зростає пристойними темпами. Ale zároveň platí, že väčšinou chýba politická odvaha, chýba úprimné úsilie a chýba aj to najdôležitejšie — výsledky. Але правда й те, що здебільшого бракує політичної сміливості, щирих зусиль і найголовнішого - результатів. V tomto ohľade bol rok 2017 pre Slovensko skôr nepríjemným rokom pravdy. У цьому відношенні 2017 рік був досить неприємним роком правди для Словаччини.

Užitočnú, vecnú, rozumnú obsahovú politiku zväčša vytláčajú na okraj bezvýznamné a malicherné škriepky. Корисна, змістовна, розумна політика значною мірою маргіналізується безглуздими і дріб'язковими суперечками. Víťazstvá v týchto agresívnych politických súbojoch nevedú k ničomu zmysluplnému. Перемоги в цих агресивних політичних баталіях не призводять ні до чого значущого. Nevytvárajú príležitosti na potrebné zmeny. Вони не створюють можливостей для необхідних змін. Nezlepšujú prítomnosť, v ktorej žijeme. Вони не покращують сьогодення, в якому ми живемо. Nezvyšujú šance na lepšiu budúcnosť. Вони не збільшують шанси на краще майбутнє. Iba krátkozrako, bezohľadne a arogantne prehlbujú nedôveru k štátu a k politikom, ktorí ho spravujú. Вони лише короткозоро, необачно і зарозуміло поглиблюють недовіру до держави та політиків, які нею керують.

Naša spoločnosť v ostatných rokoch zhrubla. За останні роки наше суспільство огрубіло. Naša verejná diskusia zhrubla. Наші публічні дебати посилилися. Náš verejný priestor je škaredší. Наш публічний простір потворніший. Hranice toho, čo je prijateľné povedať nahlas, alebo publikovať na sociálnych sieťach, sú deravejšie. Межі того, що прийнятно говорити вголос або публікувати в соціальних мережах, є більш рухливими.

Musíme sa tomu postaviť. Ми повинні протистояти цьому. V tomto roku, teraz. Цього року, зараз. Nemali by sme robiť nepriateľa z každého kto má iný názor, alebo kritický postoj k tomu, čo robíme. Ми не повинні робити ворогом кожного, хто має іншу думку або критично ставиться до того, що ми робимо. Nemôžeme dovoliť, aby sa naša spoločnosť v dôsledku bezvýznamných politických bojov a pochybných záujmov rozpadla na tábory, ktoré sa navzájom nenávidia. Ми не можемо допустити, щоб наше суспільство розкололося на табори, які ненавидять один одного в результаті дрібних політичних сутичок і сумнівних інтересів.

Myslím si, že je v našich možnostiach eróziu slušnosti a ohľaduplnosti vo verejnom priestore zastaviť. Я думаю, що в наших силах зупинити ерозію порядності та уважності в публічному просторі. Každý z nás môže prispieť k lepšiemu Slovensku — v škole, v nemocnici, v práci, v kostole, na úrade, na ulici. Кожен з нас може зробити свій внесок у кращу Словаччину - в школі, в лікарні, на роботі, в церкві, в офісі, на вулиці.

Sme dostatočne silní, aby sme zabránili oslabovaniu súdržnosti našej spoločnosti, úcty a rešpektu jedného človeka k druhému. Ми достатньо сильні, щоб не допустити підриву згуртованості нашого суспільства, поваги та пошани однієї людини до іншої.

Keď budeme chcieť, dokážeme prestať odmeňovať priazňou tých, ktorí sa agresivitou snažia prekryť chýbajúci obsah, elán a odhodlanie hľadať skutočné riešenia na ťažké výzvy. Якщо ми захочемо, ми можемо припинити винагороджувати послугами тих, хто намагається прикрити агресією брак суті, драйву та рішучості знайти реальні рішення для складних викликів.

Vieme byť citliví a vnímaví k potrebám iných. Ми можемо бути чутливими і сприйнятливими до потреб інших. Príklady takejto ohľaduplnosti vidím každý deň a v každom kúte Slovenska. Я бачу приклади такої уваги щодня і в кожному куточку Словаччини.

Verím tomu, pretože som prezidentom Slovenskej republiky, ktorej sa darí vtedy, keď rozvíja to, čo je nám najviac vzácne. Я вірю в це, тому що я президент Словацької Республіки, яка процвітає, коли розвиває те, що для нас найцінніше. Slobodnú a férovú spoločnosť. Вільне та справедливе суспільство. Silnú, sebavedomú a modernú krajinu, ktorá má potenciál meniť život každého jedného človeka k lepšiemu. Сильна, впевнена та сучасна країна, яка має потенціал змінити життя кожної людини на краще.

Želám vám a vašim rodinám zdravie a lásku.

Šťastný nový rok 2018.“