×

We use cookies to help make LingQ better. By visiting the site, you agree to our cookie policy.


image

Prejavy prezidenta Andreja Kisku (most translated to English), 2017-01-01 Novoročný príhovor prezidenta: Slušnosť musí byť znova počuť

2017-01-01 Novoročný príhovor prezidenta: Slušnosť musí byť znova počuť

Novoročný príhovor prezidenta: Slušnosť musí byť znova počuť

Príjemné sviatočné popoludnie vám všetkým, milí spoluobčania.

Tradične sa o tomto čase ku gratulantom a želaniam k Novému roku pridáva aj prezident, a je to pre mňa veľká česť a naozaj milá povinnosť.

Vám, ktorým takto vstupujem do rodín, vašich domovov, možno ešte k sviatočnému stolu - alebo niekde aj do nepretržitej služby v nemocniciach, policajných oddeleniach, u našich záchranárov, hasičov, v sociálnych ústavoch a na ďalších miestach.

Vám všetkým: Prijmite prosím do nového roka moje najúprimnejšie želania lásky, porozumenia a priateľstva, ktoré nás robia ľuďmi. A ktoré dokážu človeka previesť aj cez najťažšie chvíle. Každého z nás aj všetkých spoločne.

Želám vám zdravie a vnútornú silu pre každodenné, ale aj väčšie skúšky, ktoré musíme každý z nás prekonávať. Želám vám, aby ste pri tom v každej chvíli v tomto novom roku uchovali svoju vieru v ľudskosť. Nádej, že veci zvládneme. A vieru v lásku svoju a svojho okolia, ktorú dávate a dostávate.

Prejavme ju, prosím, aj tým ľuďom, našim spoluobčanom, ktorým ju osud nedoprial v takej miere ako väčšine z nás. Lebo nakoniec je to vždy schopnosť rozdávať, ktorá nás robí najšťastnejšími a ktorá po nás zostáva, kdekoľvek ju prejavíme, ako stopa na tomto svete.

Želám vám, vašim blízkym, vašim priateľom, želám všetkým občanom našej Slovenskej republiky zdravie, ale aj silu meniť veci k lepšiemu. Pre svoju rodinu, pre svoju obec a mesto a pre náš spoločný domov Slovensko. A prijmite aj moju gratuláciu vám všetkým k dnešnému štátnemu sviatku – výročiu vzniku našej samostatnej Slovenskej republiky.

Tradične v tomto novoročnom televíznom príhovore prezident hovorí o krajine. Čo konkrétne nás viac teší a čo viac znepokojuje; čo nás povzbudzuje a čo možno znechucuje; čo sme zdedili po predchádzajúcom roku doma aj vo svete – a s čím sa budeme v novom roku pravdepodobne potýkať.

Dnes urobím výnimku a začnem trochu inak. Lebo je pravda, že udalosti minulého roku boli silné doma aj vo svete. Prakticky celý rok. Vlastne až do jeho posledných dní. A predchádzajúci rok naplno otvoril otázky, ktoré už nebudeme môcť obísť alebo zahovoriť, budeme na ne musieť odpovedať. Doma, v Európe, aj v širšom svete.

Chcem hovoriť o niečom, čo bude mať vplyv na nás všetkých, na budúcnosť krajiny, ktorú spoločne spravujeme a rozvíjame - na naše Slovensko. Nech sa budeme zhovárať a rozhodovať o ktorejkoľvek ďalšej téme.

Krátko pred koncom minulého roku bol zverejnený prieskum o správaní mladých ľudí na internete. Výrazne veľká väčšina priznala, že sa na internete stretáva s prejavmi nenávisti, urážkami a vulgárnosťou. A viac než dve tretiny uviedli, že to považujú za závažný spoločenský problém. Na otázku, čo proti tomu robia, ale vyše 70 percent odpovedalo: „Akceptujem to – neurobím nič, aj tak by to nemalo význam – nevšímam si to.“

Každý z nás, kto sa pohybuje na internete a sociálnych sieťach, tomuto postoju rozumie. Ale čo tým v skutočnosti hovoríme? Hovoríme, že to, čo by väčšina z nás nepripustila doma, na pracovisku, medzi priateľmi, známymi alebo aj cudzími ani verejne na ulici, to, čo by drvivá väčšina z nás nechcela, aby sa takto správali naše deti, tak nad tým na internete a sociálnych sieťach mávneme rukou a na to rezignujeme.

Žijeme časy, kedy sú mnohí ľudia zneistení. Akoby sa vytrácali pocity istoty, stability, bezpečia. Je úplne normálne, že máme z mnohých vecí strach. Ale nesmieme dovoliť, aby boli pocity strachu prekonávané hnevom a nenávisťou. Je úplne normálne a máme veľa dôvodov hnevať sa, aj na mnohé javy a veci okolo seba, na iných ľudí, na politikov. Ale svoje rozhorčenie nesmieme ventilovať v agresivite.

Nielen demokracia, ale spoločnosť ako taká, a naša schopnosť občianskeho spolužitia sa nám rozpadne, ak sa prestaneme navzájom rešpektovať. Majme úctu k sebe aj k inému názoru. Dôležité je si uvedomiť, že prehráme všetci, ak si neuchránime spoločné hranice a kultúrne pravidlá nášho spolužitia. Posielať ľudí do plynu, hoci len na internete, je jednoducho neprípustné. Vyvolávať nenávisť a zlobu voči celým skupinám ľudí, národom, národnostiam, náboženstvám, alebo o nich tvrdiť, že sú menejcenné, to sa musí stať pre každého slušného človeka neprípustné a netolerovateľné. A to aj na internete. Želať hocikomu, vrátane politického oponenta smrť – hoci „len“ na internete – je jednoducho neprípustné. Tvrdiť, že každý Róm je príživník alebo že každý moslim potenciálny terorista, je hlúpe a nepravdivé. Nesmieme tolerovať ako týmito a ďalšími spôsobmi niekto šíri hnev a zlobu. Pretože každé zlo a každé nešťastie, ktoré si dokážu ľudia spôsobiť, sa začína slovom. Slovo má obrovskú silu a slovo nenávisti stálo na začiatku najväčších tragédií ľudstva.

Nepozorovane sa nám stierajú hranice. Čo sa ešte pred desaťročím-dvoma schovávalo v kúte, postupne sa presunulo na internet a sociálne siete a odtiaľ už krátkou cestou aj do reálneho života. Obráťme tento trend. Nakreslime znovu jasnejšie hranice - a dôsledne ich dodržiavajme. Dajme najavo, že za slušnosťou nie je strach. Dajme najavo, že slušnosť nie je slabosť. Slušnosť musí byť znova počuť. Ukážme silu slušnosti medzi sebou, v každodennom živote, aj na internete a sociálnych sieťach.

Rozosievanie hnevu medzi ľuďmi je totiž hriechom.

A chcem vás požiadať, aby ste rovnaké nároky uplatňovali aj na politikov. Myslím, že nevraživosť v minulom roku znovu prekročila nové hranice. Keď chýbajú rozumné argumenty, tak sa stále viac používajú osobné nadávky a hulvátstvo. Nenechajme tiež slušnosti, ľudskosti, tolerancii a kultúrnosti vtlačiť nálepku nejakej politickej korektnosti. Nikdy sa nepresadia dôvera, tolerancia a múdrosť, ak nebudeme viesť spoločenské a politické diskusie tolerantne, slušne, k veci, a bez červených očí a zlosti na jazyku.

O pár dní uplynie presne rok, kedy sme sa celá krajina a mnohí z nás s pohnutím lúčili s otcom Srholcom. Výnimočným človekom, akých nie je veľa v nijakej generácii v nijakom národe. Opakovane sa vraciam k tomu, čo mi povedal, keď som sa ho pred rokmi pýtal, čo najviac potrebuje naša krajina. Ako mi s istotou, presvedčením a úsmevom odpovedal jediným slovom: kultúrnosť.

Bolo to od neho doslova vizionárske. Videl a cítil, že znovu žijeme v časoch, kedy sa stávajú kultúrnosť spoločnosti, osobná slušnosť a humanistické hodnoty každého jedného z nás dôležitejšie ako rozdiely v našich politických názoroch - alebo rozdiely v náboženských otázkach alebo pri osobných sympatiách a preferenciách. Som si istý, že pokiaľ sa toho budeme držať, tak sa nepomýlime pri žiadnom rozhodnutí a zvládneme všetky prekážky a ťažkosti.

Lebo máme pred sebou dôležitý, veľmi dôležitý rok. Dal by sa nazvať rokom rokom pravdy, či dokážeme o dobrých zámeroch hovoriť, alebo dokážeme s vecami pohnúť.

Slovensko máme ekonomicky na začiatku roku 2017 vo veľmi dobrom stave. Otázka je, či dokážeme dobrú pozíciu Slovenska a niektoré výsledky, osobitne ekonomický rast a klesajúcu nezamestnanosť, využiť do lepších služieb štátu a postupne aj do vyššej kvality života. Rokom pravdy bude budúci rok preto, lebo v opačnom prípade nám budúcnosť nastaví neúprosné zrkadlo.

Bude to dôležitý rok, v ktorom sa ukáže, či sa spustí ambiciózny plán reformy nášho vzdelávania. Či nájde podporu učiteľov aj rodičov. Či dostane podporu vlády a či sa za ňu postavia politici vo vláde aj opozícii. To, čo pripravili naši poprední odborníci, je dobrý plán - a veľmi sa za takúto veľkú politickú dohodu pod reformou vzdelávania prihováram. Aby sme krok za krokom prispôsobili celé naše školstvo úplne novej dobe, ktorá sa začala a ktorú budú musieť naše deti zvládnuť.

Tento rok bude rokom pravdy, či súčasný minister zdravotníctva a vláda dokážu v čase mandátu, ktorý dostali, dobehnúť projekty, ktoré predchádzajúce vlády rokmi zanedbali. A aby sme tie všetky zmeny dokázali pomenovať jazykom, ktorý chcú ľudia počuť. A to: na akom mieste, v akom čase a v akom presne rozsahu má občan právo - kdekoľvek žije - na kvalitnú zdravotnú starostlivosť zo svojho poistenia.

Bude to dôležitý rok, v ktorom sa ukáže, či jedinou a hlavnou odpoveďou štátu na problémy sociálne odkázaných rómskych občanov bude iba represia. Alebo demonštrácia sily. V niektorých miestach potrebujeme viac poriadku, ale potrebujeme aj plán, ktorý osobitne deti postupne vyvedie z nevzdelanosti a biedy. Malých regionálnych príkladov, kde veci už fungujú lepšie, je dosť. Teraz ich musíme preniesť do väčších rozmerov.

Bude to dôležitý rok, v ktorom sa do veľkej miery ukáže, či dokážeme vrátiť do niektorých našich regiónov dôvody na väčší optimizmus. Kde nepomôže ani nová cesta a kde nikdy nevznikne technologický start-up. Kde ale žijú ľudia a my predsa všetci chceme, aby tie miesta mali perspektívu. Aby tam ľudia chceli žiť.

Bude to rok dôlezitý pre našu bezpečnosť. Či dokážeme hovoriť o plánoch a zámeroch, len keď niekde zaútočia teroristi, alebo sa budeme chovať k bezpečnosti ako ku priorite prvoradého významu. Európa bude musieť viac prispievať ku svojej bezpečnosti - a to znamená aj my. A ja by som považoval za užitočné, keby ste sa pýtali každého politika, ktorý vás bude tento rok strašiť nejakým druhom ohrozenia, či a akým spôsobom presadzuje modernizáciu a skutočné zlepšenie našich bezpečnostných zložiek.

Bude to dôležitý rok, lebo už príliš dlho trvá v našej krajine v jednej oblasti neudržateľná situácia. Veľká časť ľudí na Slovensku považuje neochotu štátu skutočne bojovať s korupciou a nastoliť rovnosť pred zákonom za závažný problém. Časť vedenia našej krajiny sa ale tvári, že sa nič nedeje. Nechcem vynášať súdy. Ale myslím, že tento hlboký rozpor - a obrovská politická nevraživosť a obviňovanie z neho vyplývajúce - sú nezdravé. Príslušní politici by mali premyslieť takú rekonštrukciu zodpovednosti, ktorá odstráni túto guľu na nohe našej krajiny. Guľu, ktorá ťaží atmosféru nášho denného života.

Začínajúci sa rok bude tiež dôležitým pre Európu, Európsku úniu, ktorej Slovensko posledných šesť mesiacov predsedalo. Rád konštatujem, že sme predsedníctvo zvládli so cťou a na vysokej úrovni. Všimnime si, že to síce bol polrok nabitý udalosťami aj ťažkými témami, ale debaty v únii boli vecné a pokojné. Toto je tón, ktorý nám, Slovensku, aj celej Európe pristane - a môže byť podstatným príspevkom k obnoveniu dôvery. A k tomu, aby bola Európa silnejšia, súdržnejšia, pripravenejšia aj bezpečnejšia.

Milí spoluobčania.

Aj my, Slovensko, môžeme zmeniť svet k lepšiemu, keď zmeníme k lepšiemu našu krajinu, náš domov. Môžeme zmeniť našu krajinu, keď každý z nás odvedie na svojom mieste kus normálnej poctivej práce a keď každému z nás bude záležať na tom, v akej krajine žijeme.

Želám nášmu krásnemu Slovensku, aby sme v tomto roku strážili kultúrnosť, aby slušnosť bola počuť a aby sa nám ten kus normálnej poctivej práce urobiť podarilo. My máme na to, aby sme si takto o rok mohli povedať, že sa veci začali meniť k lepšiemu.

Želám vám a vašim rodinám zdravie a lásku.

Šťastný nový rok 2017.

2017-01-01 Novoročný príhovor prezidenta: Slušnosť musí byť znova počuť 2017-01-01 New Year's address by the President: Decency must be heard again 2017-01-01 Новорічне звернення Президента: Порядність має бути знову почута

Novoročný príhovor prezidenta: Slušnosť musí byť znova počuť Новорічне звернення Президента: Порядність має бути знову почута

Príjemné sviatočné popoludnie vám všetkým, milí spoluobčania.

Tradične sa o tomto čase ku gratulantom a želaniam k Novému roku pridáva aj prezident, a je to pre mňa veľká česť a naozaj milá povinnosť. Традиційно в цей час Президент приєднується до привітань і побажань з Новим роком, і для мене це велика честь і дуже приємний обов'язок.

Vám, ktorým takto vstupujem do rodín, vašich domovov, možno ešte k sviatočnému stolu - alebo niekde aj do nepretržitej služby v nemocniciach, policajných oddeleniach, u našich záchranárov, hasičov, v sociálnych ústavoch a na ďalších miestach. До вас, до яких я таким чином входжу у ваші сім'ї, ваші домівки, можливо, навіть у ваш святковий стіл - або, десь, у цілодобове служіння в лікарнях, поліцейських відділках, наших фельдшерів, пожежників, соціальних установах та інших місцях.

Vám všetkým: Prijmite prosím do nového roka moje najúprimnejšie želania lásky, porozumenia a priateľstva, ktoré nás robia ľuďmi. Усім вам: Прийміть у Новому році мої найщиріші побажання любові, розуміння і дружби, які роблять нас людьми. A ktoré dokážu človeka previesť aj cez najťažšie chvíle. І це може підтримувати людину навіть у найскладніші моменти. Každého z nás aj všetkých spoločne. Кожен з нас і всі ми разом.

Želám vám zdravie a vnútornú silu pre každodenné, ale aj väčšie skúšky, ktoré musíme každý z nás prekonávať. Želám vám, aby ste pri tom v každej chvíli v tomto novom roku uchovali svoju vieru v ľudskosť. Бажаю вам зберігати віру в людяність у кожну мить цього нового року. Nádej, že veci zvládneme. Сподіваюся, що ми зможемо це зробити. A vieru v lásku svoju a svojho okolia, ktorú dávate a dostávate.

Prejavme ju, prosím, aj tým ľuďom, našim spoluobčanom, ktorým ju osud nedoprial v takej miere ako väčšine z nás. Давайте також, будь ласка, покажемо її тим людям, нашим співгромадянам, які не мали її в тій мірі, як більшість з нас. Lebo nakoniec je to vždy schopnosť rozdávať, ktorá nás robí najšťastnejšími a ktorá po nás zostáva, kdekoľvek ju prejavíme, ako stopa na tomto svete. Тому що, зрештою, саме здатність віддавати завжди робить нас найщасливішими і залишає слід у цьому світі, де б ми його не проявляли.

Želám vám, vašim blízkym, vašim priateľom, želám všetkým občanom našej Slovenskej republiky zdravie, ale aj silu meniť veci k lepšiemu. Pre svoju rodinu, pre svoju obec a mesto a pre náš spoločný domov Slovensko. A prijmite aj moju gratuláciu vám všetkým k dnešnému štátnemu sviatku – výročiu vzniku našej samostatnej Slovenskej republiky. І, будь ласка, прийміть мої вітання всім вам з сьогоднішнім національним святом - річницею заснування нашої незалежної Словацької Республіки.

Tradične v tomto novoročnom televíznom príhovore prezident hovorí o krajine. Традиційно у новорічному телезверненні Президент говорить про країну. Čo konkrétne nás viac teší a čo viac znepokojuje; čo nás povzbudzuje a čo možno znechucuje; čo sme zdedili po predchádzajúcom roku doma aj vo svete – a s čím sa budeme v novom roku pravdepodobne potýkať. Зокрема, що робить нас щасливішими, а що - тривожнішими; що нас надихає, а що, можливо, викликає огиду; що ми успадкували від попереднього року, як вдома, так і в світі - і з чим нам, ймовірно, доведеться боротися в новому році.

Dnes urobím výnimku a začnem trochu inak. Lebo je pravda, že udalosti minulého roku boli silné doma aj vo svete. Тому що це правда, що події минулого року були потужними як вдома, так і в усьому світі. Prakticky celý rok. Vlastne až do jeho posledných dní. A  predchádzajúci rok naplno otvoril otázky, ktoré už nebudeme môcť obísť alebo zahovoriť, budeme na ne musieť odpovedať. А попередній рік повністю відкрив питання, які ми вже не зможемо оминути чи обминути, нам доведеться відповідати. Doma, v Európe, aj v širšom svete.

Chcem hovoriť o niečom, čo bude mať vplyv na nás všetkých, na budúcnosť krajiny, ktorú spoločne spravujeme a rozvíjame - na naše Slovensko. Я хочу поговорити про те, що матиме вплив на всіх нас, на майбутнє країни, якою ми керуємо і розвиваємо разом - нашої Словаччини. Nech sa budeme zhovárať a rozhodovať o ktorejkoľvek ďalšej téme. Давайте обговоримо і вирішимо будь-яку іншу тему.

Krátko pred koncom minulého roku bol zverejnený prieskum o správaní mladých ľudí na internete. Незадовго до кінця минулого року було опубліковано опитування щодо поведінки молоді в Інтернеті. Výrazne veľká väčšina priznala, že sa na internete stretáva s prejavmi nenávisti, urážkami a vulgárnosťou. Значна більшість респондентів визнали, що стикалися з мовою ворожнечі, образами та вульгарністю в інтернеті. A viac než dve tretiny uviedli, že to považujú za závažný spoločenský problém. І більше двох третин сказали, що вважають це серйозною соціальною проблемою. Na otázku, čo proti tomu robia, ale vyše 70 percent odpovedalo: „Akceptujem to – neurobím nič, aj tak by to nemalo význam – nevšímam si to.“ Але коли їх запитали, що вони з цим роблять, понад 70 відсотків відповіли: "Приймаю - все одно нічого не зміниться: "Я приймаю це - я нічого не роблю, це все одно не мало б ніякого значення - я цього не помічаю".

Každý z nás, kto sa pohybuje na internete a sociálnych sieťach, tomuto postoju rozumie. Всі ми, хто сидить в інтернеті та соціальних мережах, розуміємо таке ставлення. Ale čo tým v skutočnosti hovoríme? Але що ми говоримо насправді? Hovoríme, že to, čo by väčšina z nás nepripustila doma, na pracovisku, medzi priateľmi, známymi alebo aj cudzími ani verejne na ulici, to, čo by drvivá väčšina z nás nechcela, aby sa takto správali naše deti, tak nad tým na internete a sociálnych sieťach mávneme rukou a na to rezignujeme. Ми говоримо, що те, що більшість з нас не дозволила б собі вдома, на роботі, серед друзів, знайомих чи навіть незнайомих людей, або навіть публічно на вулиці, те, що переважна більшість з нас не хотіла б, щоб так поводилися наші діти, ми махаємо на це рукою в інтернеті та соціальних мережах і змиряємося з цим.

Žijeme časy, kedy sú mnohí ľudia zneistení. Ми живемо в часи, коли багато людей відчувають себе невпевнено. Akoby sa vytrácali pocity istoty, stability, bezpečia. Ніби зникає відчуття безпеки, стабільності, захищеності. Je úplne normálne, že máme z mnohých vecí strach. Боятися багатьох речей - цілком нормально. Ale nesmieme dovoliť, aby boli pocity strachu prekonávané hnevom a nenávisťou. Але ми не повинні допускати, щоб почуття страху перемагало гнів і ненависть. Je úplne normálne a máme veľa dôvodov hnevať sa, aj na mnohé javy a veci okolo seba, na iných ľudí, na politikov. Це цілком нормально, і у нас є багато причин злитися, навіть на багато явищ і речей навколо нас, на інших людей, на політиків. Ale svoje rozhorčenie nesmieme ventilovať v agresivite. Але ми не повинні виливати своє обурення в агресію.

Nielen demokracia, ale spoločnosť ako taká, a naša schopnosť občianskeho spolužitia sa nám rozpadne, ak sa prestaneme navzájom rešpektovať. Не тільки демократія, але й суспільство в цілому, і наша здатність до громадянського співіснування зруйнується, якщо ми перестанемо поважати один одного. Majme úctu k sebe aj k inému názoru. Поважаймо себе і поважаймо інші думки. Dôležité je si uvedomiť, že prehráme všetci, ak si neuchránime spoločné hranice a kultúrne pravidlá nášho spolužitia. Важливо усвідомити, що ми всі програємо, якщо не захистимо наші спільні кордони та культурні правила співіснування. Posielať ľudí do plynu, hoci len na internete, je jednoducho neprípustné. Відправляти людей до газової камери, навіть якщо це відбувається лише в інтернеті, просто неприпустимо. Vyvolávať nenávisť a zlobu voči celým skupinám ľudí, národom, národnostiam, náboženstvám, alebo o nich tvrdiť, že sú menejcenné, to sa musí stať pre každého slušného človeka neprípustné a netolerovateľné. Розпалювати ненависть і злобу до цілих груп людей, націй, народностей, релігій, стверджувати їхню неповноцінність - це має стати неприпустимим і нетерпимим для будь-якої порядної людини. A to aj na internete. В тому числі і в інтернеті. Želať hocikomu, vrátane politického oponenta smrť – hoci „len“ na internete – je jednoducho neprípustné. Бажати смерті будь-кому, в тому числі й політичному опонентові, навіть "просто" в інтернеті - просто неприпустимо. Tvrdiť, že každý Róm je príživník alebo že každý moslim potenciálny terorista, je hlúpe a nepravdivé. Говорити, що кожен ром - дармоїд або що кожен мусульманин - потенційний терорист, нерозумно і неправдиво. Nesmieme tolerovať ako týmito a ďalšími spôsobmi niekto šíri hnev a zlobu. Ми не повинні миритися з тим, що хтось поширює гнів і злість цими та іншими способами. Pretože každé zlo a každé nešťastie, ktoré si dokážu ľudia spôsobiť, sa začína slovom. Бо кожне зло і кожне нещастя, яке людина може накликати на себе, починається зі слова. Slovo má obrovskú silu a slovo nenávisti stálo na začiatku najväčších tragédií ľudstva. Слово має велику силу, і слово ненависті лежало в основі найбільших трагедій людства.

Nepozorovane sa nám stierajú hranice. Непомітно наші кордони розмиваються. Čo sa ešte pred desaťročím-dvoma schovávalo v kúte, postupne sa presunulo na internet a sociálne siete a odtiaľ už krátkou cestou aj do reálneho života. Те, що десятиліття чи два тому ховалося в кутку, поступово перемістилося в інтернет і соціальні мережі, а звідти - короткий шлях у реальне життя. Obráťme tento trend. Давайте змінимо цю тенденцію. Nakreslime znovu jasnejšie hranice - a dôsledne ich dodržiavajme. Давайте накреслимо чіткіші кордони - і будемо їх послідовно поважати. Dajme najavo, že za slušnosťou nie je strach. Давайте дамо зрозуміти, що за порядністю не стоїть страх. Dajme najavo, že slušnosť nie je slabosť. Давайте дамо зрозуміти, що порядність - це не слабкість. Slušnosť musí byť znova počuť. Порядність має бути знову почута. Ukážme silu slušnosti medzi sebou, v každodennom živote, aj na internete a sociálnych sieťach. Продемонструймо силу порядності між собою, у повсякденному житті, в інтернеті та соціальних мережах.

Rozosievanie hnevu medzi ľuďmi je totiž hriechom. Сіяти гнів серед людей - це гріх.

A chcem vás požiadať, aby ste rovnaké nároky uplatňovali aj na politikov. І я хочу попросити вас висувати такі ж вимоги до політиків. Myslím, že nevraživosť v minulom roku znovu prekročila nové hranice. Я думаю, що за останній рік ворожість знову перейшла нові межі. Keď chýbajú rozumné argumenty, tak sa stále viac používajú osobné nadávky a hulvátstvo. За відсутності обґрунтованих аргументів все частіше використовуються особисті образи та грубість. Nenechajme tiež slušnosti, ľudskosti, tolerancii a kultúrnosti vtlačiť nálepku nejakej politickej korektnosti. Не дозволяймо також, щоб порядність, людяність, толерантність і культуру називали якоюсь політкоректністю. Nikdy sa nepresadia dôvera, tolerancia a múdrosť, ak nebudeme viesť spoločenské a politické diskusie tolerantne, slušne, k veci, a bez červených očí a zlosti na jazyku. Довіра, толерантність і мудрість ніколи не переможуть, якщо ми не будемо вести соціальні та політичні дискусії толерантно, цивілізовано, по суті, без червоних очей і злоби на язиці.

O pár dní uplynie presne rok, kedy sme sa celá krajina a mnohí z nás s pohnutím lúčili s otcom Srholcom. За кілька днів виповниться рівно рік відтоді, як вся країна і багато хто з нас емоційно прощалися з отцем Срхольцем. Výnimočným človekom, akých nie je veľa v nijakej generácii v nijakom národe. Виняткова людина, яких не так багато в жодному поколінні, в жодній нації. Opakovane sa vraciam k tomu, čo mi povedal, keď som sa ho pred rokmi pýtal, čo najviac potrebuje naša krajina. Я знову і знову повертаюся до того, що він сказав мені, коли я запитав його багато років тому, чого найбільше потребує наша країна. Ako mi s istotou, presvedčením a úsmevom odpovedal jediným slovom: kultúrnosť. Він відповів мені з упевненістю, переконанням і посмішкою одним словом: "культурний".

Bolo to od neho doslova vizionárske. Це було буквально видіння його. Videl a cítil, že znovu žijeme v časoch, kedy sa stávajú kultúrnosť spoločnosti, osobná slušnosť a humanistické hodnoty každého jedného z nás dôležitejšie ako rozdiely v našich politických názoroch - alebo rozdiely v náboženských otázkach alebo pri osobných sympatiách a preferenciách. Som si istý, že pokiaľ sa toho budeme držať, tak sa nepomýlime pri žiadnom rozhodnutí a zvládneme všetky prekážky a ťažkosti. Я впевнений, що поки ми будемо цього дотримуватися, ми не помилимося в жодному рішенні і подолаємо всі перешкоди і труднощі.

Lebo máme pred sebou dôležitý, veľmi dôležitý rok. Dal by sa nazvať rokom rokom pravdy, či dokážeme o dobrých zámeroch hovoriť, alebo dokážeme s vecami pohnúť. Цей рік можна було б назвати роком правди, чи можемо ми говорити про добрі наміри, чи можемо ми зрушити справу з мертвої точки.

Slovensko máme ekonomicky na začiatku roku 2017 vo veľmi dobrom stave. На початку 2017 року Словаччина перебуває в дуже хорошій економічній формі. Otázka je, či dokážeme dobrú pozíciu Slovenska a niektoré výsledky, osobitne ekonomický rast a klesajúcu nezamestnanosť, využiť do lepších služieb štátu a postupne aj do vyššej kvality života. Питання полягає в тому, чи зможемо ми використати хорошу позицію Словаччини і деякі результати, особливо економічне зростання і зниження безробіття, для покращення державних послуг і, з часом, якості життя. Rokom pravdy bude budúci rok preto, lebo v opačnom prípade nám budúcnosť nastaví neúprosné zrkadlo. Роком правди буде наступний рік, бо якщо цього не станеться, то майбутнє буде невблаганним дзеркалом для нас.

Bude to dôležitý rok, v ktorom sa ukáže, či sa spustí ambiciózny plán reformy nášho vzdelávania. Це буде важливий рік, в якому ми побачимо, чи буде запущено амбітний план реформування нашої системи освіти. Či nájde podporu učiteľov aj rodičov. Чи знайде вона підтримку вчителів та батьків. Či dostane podporu vlády a či sa za ňu postavia politici vo vláde aj opozícii. Чи отримає він підтримку уряду і чи стануть за ним політики як в уряді, так і в опозиції. To, čo pripravili naši poprední odborníci, je dobrý plán - a veľmi sa za takúto veľkú politickú dohodu pod reformou vzdelávania prihováram. Те, що підготували наші провідні експерти, є хорошим планом - і я дуже підтримую таку важливу політичну угоду в рамках освітньої реформи. Aby sme krok za krokom prispôsobili celé naše školstvo úplne novej dobe, ktorá sa začala a ktorú budú musieť naše deti zvládnuť. Крок за кроком адаптувати всю нашу систему освіти до абсолютно нової епохи, яка розпочалася і яку доведеться опановувати нашим дітям.

Tento rok bude rokom pravdy, či súčasný minister zdravotníctva a vláda dokážu v čase mandátu, ktorý dostali, dobehnúť projekty, ktoré predchádzajúce vlády rokmi zanedbali. Цей рік стане роком істини і покаже, чи зможе нинішній міністр охорони здоров'я та уряд за час, відведений їм на виконання своїх обов'язків, наздогнати проекти, якими попередні уряди нехтували протягом багатьох років. A aby sme tie všetky zmeny dokázali pomenovať jazykom, ktorý chcú ľudia počuť. І вміти назвати всі ті зміни в мові, які люди хочуть почути. A to: na akom mieste, v akom čase a v akom presne rozsahu má občan právo - kdekoľvek žije - na kvalitnú zdravotnú starostlivosť zo svojho poistenia. А саме: в якому місці, в який час і в якому саме обсязі громадянин має право - де б він не проживав - на якісне медичне обслуговування за рахунок своєї страховки.

Bude to dôležitý rok, v ktorom sa ukáže, či jedinou a hlavnou odpoveďou štátu na problémy sociálne odkázaných rómskych občanov bude iba represia. Це буде важливий рік, в якому стане зрозуміло, чи єдиною і головною відповіддю держави на проблеми соціально незахищених ромських громадян будуть репресії. Alebo demonštrácia sily. Або демонстрація сили. V niektorých miestach potrebujeme viac poriadku, ale potrebujeme aj plán, ktorý osobitne deti postupne vyvedie z nevzdelanosti a biedy. Нам потрібно більше порядку в деяких місцях, але нам також потрібен план, який поступово виведе дітей, зокрема, з невігластва і злиднів. Malých regionálnych príkladov, kde veci už fungujú lepšie, je dosť. Існує безліч невеликих регіональних прикладів, де справи вже йдуть краще. Teraz ich musíme preniesť do väčších rozmerov. Тепер ми повинні перенести їх у більший вимір.

Bude to dôležitý rok, v ktorom sa do veľkej miery ukáže, či dokážeme vrátiť do niektorých našich regiónov dôvody na väčší optimizmus. Це буде важливий рік, в якому багато в чому буде залежати від того, чи зможемо ми повернути в деякі з наших регіонів підстави для більшого оптимізму. Kde nepomôže ani nová cesta a kde nikdy nevznikne technologický start-up. Там, де не допоможе навіть нова дорога і де ніколи не з'явиться технологічний стартап. Kde ale žijú ľudia a my predsa všetci chceme, aby tie miesta mali perspektívu. Але там, де живуть люди, і ми всі хочемо, щоб ці місця мали перспективу. Aby tam ľudia chceli žiť.

Bude to rok dôlezitý pre našu bezpečnosť. Це буде рік, який матиме велике значення для нашої безпеки. Či dokážeme hovoriť o plánoch a zámeroch, len keď niekde zaútočia teroristi, alebo sa budeme chovať k bezpečnosti ako ku priorite prvoradého významu. Чи можемо ми говорити про плани і наміри лише тоді, коли десь відбувається теракт, чи ми ставимося до безпеки як до пріоритету першорядної важливості. Európa bude musieť viac prispievať ku svojej bezpečnosti - a to znamená aj my. Європі доведеться зробити більший внесок у свою безпеку - а це означає, що і нам теж. A ja by som považoval za užitočné, keby ste sa pýtali každého politika, ktorý vás bude tento rok strašiť nejakým druhom ohrozenia, či a akým spôsobom presadzuje modernizáciu a skutočné zlepšenie našich bezpečnostných zložiek. І я вважаю, що було б корисно, якби ви запитали кожного політика, який збирається лякати вас якоюсь загрозою цього року, чи сприяє він модернізації та реальному вдосконаленню наших сил безпеки, і якщо так, то яким чином.

Bude to dôležitý rok, lebo už príliš dlho trvá v našej krajine v jednej oblasti neudržateľná situácia. Це буде важливий рік, тому що занадто довго ситуація в нашій країні була нестабільною в одній сфері. Veľká časť ľudí na Slovensku považuje neochotu štátu skutočne bojovať s korupciou a nastoliť rovnosť pred zákonom za závažný problém. Значна частина населення Словаччини вважає серйозною проблемою небажання держави реально боротися з корупцією та встановлювати рівність перед законом. Časť vedenia našej krajiny sa ale tvári, že sa nič nedeje. Але частина керівництва нашої країни робить вигляд, що нічого не відбувається. Nechcem vynášať súdy. Я не хочу судити. Ale myslím, že tento hlboký rozpor - a obrovská politická nevraživosť a obviňovanie z neho vyplývajúce - sú nezdravé. Але я думаю, що цей глибокий розкол - і величезна політична ворожнеча та взаємні звинувачення, які з нього випливають - є нездоровими. Príslušní politici by mali premyslieť takú rekonštrukciu zodpovednosti, ktorá odstráni túto guľu na nohe našej krajiny. Зацікавлені політики повинні продумати реконструкцію підзвітності, яка зніме цей м'яч з ноги нашої країни. Guľu, ktorá ťaží atmosféru nášho denného života. Сфера, яка обтяжує атмосферу нашого повсякденного життя.

Začínajúci sa rok bude tiež dôležitým pre Európu, Európsku úniu, ktorej Slovensko posledných šesť mesiacov predsedalo. Початок року також буде важливим для Європи, Європейського Союзу, в якому Словаччина головує останні півроку. Rád konštatujem, že sme predsedníctvo zvládli so cťou a na vysokej úrovni. Я радий сказати, що ми з честю і на високому рівні виконали обов'язки головуючого. Všimnime si, že to síce bol polrok nabitý udalosťami aj ťažkými témami, ale debaty v únii boli vecné a pokojné. Зазначимо, що, незважаючи на те, що це був насичений подіями і складний семестр, дебати в Союзі були змістовними і спокійними. Toto je tón, ktorý nám, Slovensku, aj celej Európe pristane - a môže byť podstatným príspevkom k obnoveniu dôvery. Це тон, який влаштовує нас, Словаччину і Європу в цілому - і може зробити значний внесок у відновлення довіри. A k tomu, aby bola Európa silnejšia, súdržnejšia, pripravenejšia aj bezpečnejšia. І зробити Європу сильнішою, згуртованішою, підготовленішою та безпечнішою.

Milí spoluobčania.

Aj my, Slovensko, môžeme zmeniť svet k lepšiemu, keď zmeníme k lepšiemu našu krajinu, náš domov. Ми, словаки, також можемо змінити світ на краще, якщо змінимо на краще свою країну, свій дім. Môžeme zmeniť našu krajinu, keď každý z nás odvedie na svojom mieste kus normálnej poctivej práce a keď každému z nás bude záležať na tom, v akej krajine žijeme. Ми можемо змінити нашу країну, коли кожен з нас виконуватиме звичайну, чесну щоденну роботу на своєму місці і коли кожен з нас дбатиме про країну, в якій живе.

Želám nášmu krásnemu Slovensku, aby sme v tomto roku strážili kultúrnosť, aby slušnosť bola počuť a aby sa nám ten kus normálnej poctivej práce urobiť podarilo. Я бажаю нашій прекрасній Словаччині, щоб цього року ми стояли на сторожі культури, щоб пристойність була почута і щоб ми виконали цей шматок нормальної чесної роботи. My máme na to, aby sme si takto o rok mohli povedať, že sa veci začali meniť k lepšiemu.

Želám vám a vašim rodinám zdravie a lásku.

Šťastný nový rok 2017.