×

We use cookies to help make LingQ better. By visiting the site, you agree to our cookie policy.


image

Prejavy prezidenta Andreja Kisku (most translated to English), 2014-06-15 Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky (1)

2014-06-15 Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky (1)

Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky

Vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Schuster, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená pani predsedníčka Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania.

Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia.

Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým slovenským prezidentom bez politickej a bez straníckej minulosti. A táto moja nezávislá pozícia je tým, čo odo mňa ľudia očakávajú.

Pretože prezidentské voľby a zvlášť ich finále sprevádzali silné emócie, chcem dnes zopakovať: nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandidátom opozície. A takým - nestranným a nadstraníckym - budem aj prezidentom. Prezidentom, ktorý bude stáť za ľuďmi. Prezidentom, ktorý bude stáť za všetkými ľuďmi, bez ohľadu na ich politické presvedčenie alebo národnosť.

Ďakujem všetkým spoluobčanom, ktorí mi dali hlas vo voľbách. Budem vďačný za každú vašu pomoc, podporu ale aj kritické postrehy k mojej práci. Vyjadrujem aj hlboký rešpekt k ľuďom, ktorí volili môjho protikandidáta, predsedu vlády. Všetci, ktorí sa zúčastnili volieb ukázali, že im nie je ľahostajný osud našej krajiny.

Ako prezident si budem ctiť moje povinnosti voči všetkým občanom Slovenskej republiky, voči parlamentnej demokracii, právnemu štátu a rozdeleniu moci.

Myslím si, že pred Slovenskom sú také výzvy, a každý deň prináša mnohým našim občanom také problémy, že v politike a medzi politikmi by nemalo byť miesto na osobné vojny alebo nepriateľstvo. Ako prezident sa pokúsim v tomto duchu vytvoriť vzťahy s vládou, s parlamentom, a s politickými stranami.

Ubezpečujem vládu aj parlament, že vám budem oporou a partnerom vždy vtedy, keď budeme môcť spoločne pomôcť ľuďom na Slovensku. A že primerane možnostiam a kompetenciám prezidenta budem podporovať všetky dobré nápady a riešenia, bez ohľadu na to, z ktorého politického tábora pochádzajú.

Verím, že aj v prípadoch, keď budeme mať odlišný názor, budete si môcť povedať, že prezident je férovým partnerom do diskusie, aj do hľadania riešenia. Že budeme v každej situácii spoločne pamätať, že všetky volené a menované štátne funkcie, od tých najvyšších až po tie najnižšie v mestečkách a dedinách majú jedno spoločné: ukladajú nám pracovať, každému na svojom mieste tak, aby si štát plnil svoje povinnosti a záväzky voči občanom. Aby sme každý jeden boli spojencom občanov, a aby nebol štát ich protivníkom, od ktorého si treba práva vybojovať.

Vážení prítomní, drahí spoluobčania,

Malo by nás všetkých trápiť, koľko ľudí je dnes nespokojných so stavom a smerovaním Slovenska. Nie je dnes a z tohto miesta mojím úmyslom niekoho kritizovať. Iba hovorím o tom, ako mnohí ľudia vnímajú našu každodennosť. A rozumiem týmto pocitom, veď sa roky stretávam s ľuďmi, ktorých životné príbehy sú často plné trpkosti a nešťastia.

Napriek tomu, alebo práve preto: chcem byť prezidentom, ktorý dokáže ľudí povzbudiť a dá im pocítiť, že sa majú o koho oprieť.

Ak hovorím o nespokojnosti, tak sa neobávam tej občianskej nespokojnosti, ktorá je prirodzená, a ktorá ľudí motivuje. Obávam sa takej nespokojnosti, ktorá ústi do hlbokého rozčarovania, bezradnosti, rezignácie až ľahostajnosti k tomu, čo sa u nás a okolo nás deje. Hovorím o strate záujmu. Hovorím o sklamaní a ľahostajnosti voči tomu, čomu hovoríme verejný priestor, verejný život.

Väčšina ľudí nedopustí, aby sa doma kradlo. Záleží im na tom, aby bol doma poriadok, aby sa nepoužívali urážky a klamstvá, aby tam nevládla ľahostajnosť, aby sa cítili doma všetci príjemne. Doma, za dverami nášho bytu si uvedomujeme, že pre to musí každý niečo urobiť.

Angažovanosť, záujem a dobrý pocit by sa však nemali končiť za dverami nášho príbytku, nášho súkromia. Mali by pokračovať na ulici, v obci, v meste, pri návšteve úradu alebo nemocnice.

Aj v osobnom živote, v rodine a v domácnosti prežívame náročné situácie a sklamania. Ale to, čo nás ženie dopredu, je vzájomná dôvera a odhodlanie tieto prekážky spolu prekonať. Napriek našim nedostatkom a chybám, ktoré všetci robíme.

Som presvedčený, že takúto dôveru a odhodlanie potrebujeme aj vo verejnom živote. Potrebujeme spoločné povedomie, že hoci existujú problémy a nič nie je dokonalé, tak rozumieme ceste, po ktorej ideme. Hoci nečakáme zázraky, vidíme, že má zmysel sa angažovať. Má zmysel pokúsiť sa veci meniť.

Žiaľ, nemyslím si, že väčšina ľudí na Slovensku to vidí tak, že zvolení predstavitelia síce občas pochybia, ale celkovo kráčame po dobrej ceste. Akoby nám chýbali veľké ciele a veľké výzvy, pre ktoré by sme sa vedeli ako krajina, národ, spoločnosť nadchnúť.

A v bežnom živote majú mnohí ľudia na Slovensku pričasto pocit, že je takmer hrdinstvom čosi, čo by malo byť úplne normálne. Napríklad nedať úplatok. Napríklad vzoprieť sa nespravodlivosti alebo nezákonnosti. Napríklad zastať sa slabších. Pomáhať iným. Byť ohľaduplný k svojmu okoliu. Alebo sa angažovať pre svoju obec, mesto. A v mnohých prípadoch je skutočným hrdinstvom žiť slušne, a aspoň nejako prežiť.

Podľa štatistík na Slovensku v priemere nikdy nebolo lepšie. V priemere sa ľudia materiálne nikdy nemali tak dobre ako dnes. Nikdy v histórii sme neboli slobodnejší, a ako štát bezpečnejší. Napriek tomu väčšina ľudí na Slovensku nie je presvedčená, že ideme správnym smerom, ani nemá pocit, že aj oni sami sú súčasťou úspechu.

Až príliš často počúvame, že sa u nás vytratila morálka a slušnosť. Že verejný priestor ovládol egoizmus, rodinkárstvo, politická príslušnosť, silné lakte, cynizmus.

Lenže ak takéto presvedčenie v spoločnosti prevládne, ak sa vytratí dôvera - potom krajina stratí dynamiku, a sotva nájdeme chuť a energiu prekonávať prekážky. Mladí ľudia budú odchádzať, náš štát bude stagnovať a oslabí sa jeho schopnosť vnímať a riešiť problémy občanov.

Napriek tomu som hlboko presvedčený, že máme na viac. Preto som kandidoval - pretože verím, že ľahostajnosť môžeme poraziť, že dokážeme nájsť dosť energie, a hlavne - že sme povinní to urobiť.

Preto ako prezident budem povzbudzovať ľudí, ktorí nie sú spokojní s tým, čo sme dosiahli. Ktorí nerezignovali, zachovali si ideály, vyznávajú slušnosť a morálku, pomáhajú, prispievajú - alebo chcú prispieť - k tomu, aby sa dobrý pocit nekončil za dverami ich súkromia. Sú to hrdinovia našich bežných dní a hrdinovia nášho bežného života.

Takých ľudí je na Slovensku dosť, mali by však cítiť väčšiu podporu. Nemali by sa cítiť okrajovo. A to, čo vnímame ako hrdinstvo, by malo byť bežným vzorom správania pre naše deti, pre naše rodiny, priateľov, známych, ale aj úplne neznámych.

Ako prezident chcem po celom Slovensku a vo všetkých regiónoch tráviť dostatok času, aby som práve takýchto ľudí a ich aktivity mohol povzbudiť, pomohol v rámci možností, a upozornil nás ostatných na ich osobnú statočnosť a na ich prínos.

Budem povzbudzovať a v rámci možností prezidenta pomáhať takým projektom a ideám, ktoré zakladajú predpoklady konkurencieschopnosti Slovenska. V dnešných časoch držať krok so svetom predpokladá odvahu aj vizionárstvo.

Zvlášť budem oslovovať tých, ktorí mali v živote väčšie šťastie ako iní. Budem na nich apelovať, že je morálnou povinnosťou úspešných ľudí starať sa o spoločnosť, kde žijú. Prostredníctvom pomoci iným ľuďom, podporou projektov, ale aj verejnou angažovanosťou.

Všetkých ľudí, ktorí rozmýšľajú, že vstúpia do verejného života a že sa sami pokúsia prispieť aj k väčším zmenám, chcem povzbudiť a chcem im odkázať, nech sa nenechajú znechutiť, nech bojujú, a raz sa môžu stať aj prezidentmi. Verte mi.

Vážení prítomní, vážení spoluobčania,

stal som sa prezidentom ako nepolitik. Som si vedomý, že ma čakajú povinnosti, ktoré budú pre mňa nové. Som si vedomý toho, že moje stanoviská, moje činy, každé moje slovo bude kriticky posudzované a s pokorou pristupujem k úlohám a k úradu, ktorý dnes preberám.

Aj keď za sebou nemám kariéru politika, mám inú skúsenosť, a tú chcem zužitkovať vo vašich službách, vážení spoluobčania.

Dlhé roky som počúval ľudí a usiloval sa klásť správne otázky, ak som chcel nájsť východisko z problému, efektívne fungujúce riešenie, či už to bolo v podnikaní alebo v charite.

Ako prezident budem klásť otázky v mene občanov, v mene svojom, v mene toho, aby sa problémy skutočne riešili. Som presvedčený, že toto je významná povinnosť a úloha prezidenta: počúvať ľudí a pýtať sa v ich mene. Klásť otázky, hľadať poctivé odpovede, a povzbudzovať riešenia.

Budem klásť takéto otázky členom vlády, poslancom parlamentu, inštitúciám a úradom zodpovedným za systém spravodlivosti. Za vzdelávanie našich detí. Za starostlivosť o chorých, starých, bezvládnych. Alebo takých, ktorí sa nepriazňou osudu dostali do ťažkostí, statočne bojujú, ale potrebujú našu pomoc.

Budem klásť otázky zodpovedným za bezpečnosť a poriadok. A samozrejme za tvorbu pracovných miest, za zamestnanosť , za postavenie tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, ale aj za tých, ktorí hľadajú pracovné miesta, alebo majú obavy, že pracovné miesto stratia.

Budem klásť takéto otázky a budem sa pýtať na výsledky.

Pravdaže, niekedy nemusíme hneď poznať riešenia. Nemusíme dokázať všetko vyriešiť rýchlo. Nemusíme mať na to silu, možnosti, alebo zdroje. Ale vždy je našou povinnosťou pýtať sa, čo môžeme urobiť viac. Aj keď sú to niekedy otázky ťažké, nepríjemné a odpovede nás nie vždy potešia.

Preto sa budem pýtať, kým nedostanem odpovede. A podám ruku a pomôžem každému, kto chce hľadať riešenia, komu ide o výsledky. Aby sme aj týmto spôsobom spoločne zvýšili dôveru v štát, ústavné inštitúcie a úrady.

Vážení hostia, vážení spoluobčania,

nedávna finančná kríza ukázala nielen nám, že cesta k prosperite nie je ani zaručená, ani automatická. Udalosti na Ukrajine nás zasa znepokojili, že ozbrojený konflikt môže vypuknúť bližšie k našim hraniciam, než sme boli ešte celkom nedávno ochotní pripustiť. V Európe sú znovu aktuálne otázky bezpečnosti.

Zrazu neplatia pravidlá a predstavy, o ktorých sme si donedávna mohli myslieť, že budú platiť akosi automaticky a navždy. Ale pozorujeme aj to, ako cez spoločné záväzky a dohody v Európskej únii presvitajú individuálne záujmy jednotlivých krajín.

Som pripravený v spolupráci s vládou, premiérom, ministrom zahraničných vecí a celou slovenskou diplomaciou presadzovať záujmy Slovenska v kontinuite doterajších vlád po roku 1998. Budem pokračovať v tradícii doterajších prezidentov, ktorí vždy, ak vznikli pochybnosti alebo nedorozumenia spôsobené vnútropolitickými príčinami, prejavili sa ako pevní zástancovia euroatlantickej spolupráce, vrátane posledných desiatich rokov pána prezidenta Gašparoviča.

O dva roky bude Slovensko predsedať Európskej únii. Budem podporovať vládu, aby sa Slovensko na predsedníctvo dobre pripravilo, a budem nabádať k tomu, aby sa táto naša úloha nestala predmetom vnútropolitického boja.

Slovenské predsedníctvo a jeho príprava budú príležitosťou, aby sme viac hovorili o tom, že naše členstvo v Európskej únii nie je len o fondoch, o regulácii žiaroviek alebo dokonca o hrozbe pre našu suverenitu. Európska únia má hlbší zmysel. Je predovšetkým projektom mieru v Európe, projektom spolupráce a súdržnosti národov v tomto priestore, kde už dvakrát vypukli svetové vojny. Projektom, ktorý svojim členom umožňuje budovať a posilňovať demokratické inštitúcie, otvorené ekonomiky a právny štát.

Naši predkovia, naši dedovia, donedávna ani naši rodičia by si nevedeli predstaviť, že Slovensko bude raz v predsedníckej úlohe takejto Európy. Buďme hrdí, že sa na tomto projekte podieľame. A buďme pragmatickí. Ale pomáhajme strážiť princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznikla. Pretože čo projekt Európskej únie oslabuje, to oslabuje aj nás - a je to predovšetkým egoizmus, ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a ktorý je v priamom rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy.

A potom je tu naša bezpečnosť. Ľudia na Slovensku, na rozdiel od iných susedov Ukrajiny, možno nemajú takú veľkú a bezprostrednú obavu z udalostí za našou východnou hranicou. Ako prezident však musím cítiť spoluzodpovednosť za to, aby to tak aj zostalo, pretože obrana a bezpečnosť občanov je základnou úlohou štátu.

Aj v tejto oblasti budem mať ambíciu formulovať otázky a témy, ktoré - tak sa mi zdá - neznejú vždy dostatočne nahlas. Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že nám našu bezpečnosť zaručia iní, bez toho, aby sme plnili naše záväzky. Aby sme robili, na čo máme, ale aby sme si naše záväzky nezmäkčovali. Nie je to správne, nie je to perspektívne. Ani to nie je pre našu vlasť bezpečné.

Geograficky leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie ako aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený, že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na ich okraji.

Vážení hostia, drahí spoluobčania,

stoja pred nami mnohé výzvy, ale máme všetky predpoklady na to, aby sme ich s hrdosťou zvládli. Slovensko je malá krajina. Ale je to krásna krajina s pracovitými, schopnými a talentovanými ľuďmi. A preto sa výziev nemusíme báť, naopak, môžu nám pomôcť ísť dopredu.

2014-06-15 Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky (1) 2014-06-15 Inaugural speech of the President of the Slovak Republic (1) 2014-06-15 Інавгураційна промова Президента Словацької Республіки (1)

Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky

Vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Schuster, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená pani predsedníčka Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania. Президент Гашпарович, Президент Шустер, Голова Національної ради, Прем'єр-міністр, Голова Конституційного суду, члени Національної ради, члени Уряду Словацької Республіки, Ваші Високоповажності, шановні гості, дорогі співгромадяни.

Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia. Конституційна присяга, яку я щойно склав, і потужний мандат, який я отримав від виборців, є зобов'язанням, про яке я пам'ятатиму кожного дня мого перебування на посаді.

Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým slovenským prezidentom bez politickej a bez straníckej minulosti. Я відчуваю це зобов'язання вдвічі гостріше, тому що я буду першим словацьким президентом без політичного чи партійного минулого. A táto moja nezávislá pozícia je tým, čo odo mňa ľudia očakávajú. І ця моя незалежна позиція - це те, чого від мене очікують люди.

Pretože prezidentské voľby a zvlášť ich finále sprevádzali silné emócie, chcem dnes zopakovať: nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandidátom opozície. Оскільки президентські вибори і особливо їх останній тур супроводжувалися сильними емоціями, я хочу повторити сьогодні: я не був кандидатом від влади, і я не був кандидатом від опозиції. A takým - nestranným a nadstraníckym - budem aj prezidentom. Prezidentom, ktorý bude stáť za ľuďmi. Prezidentom, ktorý bude stáť za všetkými ľuďmi, bez ohľadu na ich politické presvedčenie alebo národnosť. Президент, який захищатиме всіх людей, незалежно від їхніх політичних переконань чи національності.

Ďakujem všetkým spoluobčanom, ktorí mi dali hlas vo voľbách. Budem vďačný za každú vašu pomoc, podporu ale aj kritické postrehy k mojej práci. Vyjadrujem aj hlboký rešpekt k ľuďom, ktorí volili môjho protikandidáta, predsedu vlády. Všetci, ktorí sa zúčastnili volieb ukázali, že im nie je ľahostajný osud našej krajiny.

Ako prezident si budem ctiť moje povinnosti voči všetkým občanom Slovenskej republiky, voči parlamentnej demokracii, právnemu štátu a rozdeleniu moci. Як президент, я буду виконувати свої зобов'язання перед усіма громадянами Словацької Республіки, парламентською демократією, верховенством права та поділом влади.

Myslím si, že pred Slovenskom sú také výzvy, a každý deň prináša mnohým našim občanom také problémy, že v politike a medzi politikmi by nemalo byť miesto na osobné vojny alebo nepriateľstvo. Ako prezident sa pokúsim v tomto duchu vytvoriť vzťahy s vládou, s parlamentom, a s politickými stranami.

Ubezpečujem vládu aj parlament, že vám budem oporou a partnerom vždy vtedy, keď budeme môcť spoločne pomôcť ľuďom na Slovensku. A že primerane možnostiam a kompetenciám prezidenta budem podporovať všetky dobré nápady a riešenia, bez ohľadu na to, z ktorého politického tábora pochádzajú.

Verím, že aj v prípadoch, keď budeme mať odlišný názor, budete si môcť povedať, že prezident je férovým partnerom do diskusie, aj do hľadania riešenia. Že budeme v každej situácii spoločne pamätať, že všetky volené a menované štátne funkcie, od tých najvyšších až po tie najnižšie v mestečkách a dedinách majú jedno spoločné: ukladajú nám pracovať, každému na svojom mieste tak, aby si štát plnil svoje povinnosti a záväzky voči občanom. Aby sme každý jeden boli spojencom občanov, a aby nebol štát ich protivníkom, od ktorého si treba práva vybojovať. Щоб кожен з нас був союзником громадян, а держава не була їхнім супротивником, у якого треба відвойовувати права.

Vážení prítomní, drahí spoluobčania,

Malo by nás všetkých trápiť, koľko ľudí je dnes nespokojných so stavom a smerovaním Slovenska. Ми всі повинні бути стурбовані тим, скільки людей сьогодні незадоволені станом і напрямком розвитку Словаччини. Nie je dnes a z tohto miesta mojím úmyslom niekoho kritizovať. Я не маю наміру сьогодні і з цього місця когось критикувати. Iba hovorím o tom, ako mnohí ľudia vnímajú našu každodennosť. A rozumiem týmto pocitom, veď sa roky stretávam s ľuďmi, ktorých životné príbehy sú často plné trpkosti a nešťastia. І я розумію ці почуття, бо роками зустрічаю людей, чиї життєві історії часто сповнені гіркоти і нещастя.

Napriek tomu, alebo práve preto: chcem byť prezidentom, ktorý dokáže ľudí povzbudiť a dá im pocítiť, že sa majú o koho oprieť. Незважаючи на це, або через це, я хочу бути президентом, який може підбадьорити людей і дати їм відчути, що у них є на кого спертися.

Ak hovorím o nespokojnosti, tak sa neobávam tej občianskej nespokojnosti, ktorá je prirodzená, a ktorá ľudí motivuje. Коли я говорю про невдоволення, я не маю на увазі громадянське невдоволення, яке є природним і мотивує людей. Obávam sa takej nespokojnosti, ktorá ústi do hlbokého rozčarovania, bezradnosti, rezignácie až ľahostajnosti k tomu, čo sa u nás a okolo nás deje. Я боюся такого невдоволення, яке призводить до глибокого розчарування, безпорадності, покірності і навіть байдужості до того, що відбувається в нас і навколо нас. Hovorím o strate záujmu. Hovorím o sklamaní a ľahostajnosti voči tomu, čomu hovoríme verejný priestor, verejný život. Я говорю про розчарування і байдужість до того, що ми називаємо публічним простором, публічним життям.

Väčšina ľudí nedopustí, aby sa doma kradlo. Більшість людей не дозволять красти у себе вдома. Záleží im na tom, aby bol doma poriadok, aby sa nepoužívali urážky a klamstvá, aby tam nevládla ľahostajnosť, aby sa cítili doma všetci príjemne. Doma, za dverami nášho bytu si uvedomujeme, že pre to musí každý niečo urobiť.

Angažovanosť, záujem a dobrý pocit by sa však nemali končiť za dverami nášho príbytku, nášho súkromia. Однак залученість, зацікавленість і добрі почуття не повинні закінчуватися за дверима нашої оселі, нашого приватного життя. Mali by pokračovať na ulici, v obci, v meste, pri návšteve úradu alebo nemocnice.

Aj v osobnom živote, v rodine a v domácnosti prežívame náročné situácie a sklamania. Ale to, čo nás ženie dopredu, je vzájomná dôvera a odhodlanie tieto prekážky spolu prekonať. Napriek našim nedostatkom a chybám, ktoré všetci robíme.

Som presvedčený, že takúto dôveru a odhodlanie potrebujeme aj vo verejnom živote. Potrebujeme spoločné povedomie, že hoci existujú problémy a nič nie je dokonalé, tak rozumieme ceste, po ktorej ideme. Hoci nečakáme zázraky, vidíme, že má zmysel sa angažovať. Má zmysel pokúsiť sa veci meniť.

Žiaľ, nemyslím si, že väčšina ľudí na Slovensku to vidí tak, že zvolení predstavitelia síce občas pochybia, ale celkovo kráčame po dobrej ceste. Akoby nám chýbali veľké ciele a veľké výzvy, pre ktoré by sme sa vedeli ako krajina, národ, spoločnosť nadchnúť.

A v bežnom živote majú mnohí ľudia na Slovensku pričasto pocit, že je takmer hrdinstvom čosi, čo by malo byť úplne normálne. І в повсякденному житті багато людей у Словаччині часто відчувають, що робити щось, що має бути абсолютно нормальним, - це майже героїзм. Napríklad nedať úplatok. Napríklad vzoprieť sa nespravodlivosti alebo nezákonnosti. Наприклад, протистояти несправедливості чи незаконності. Napríklad zastať sa slabších. Наприклад, заступатися за слабких. Pomáhať iným. Допомагати іншим. Byť ohľaduplný k svojmu okoliu. Будьте уважні до свого оточення. Alebo sa angažovať pre svoju obec, mesto. Або ж долучайтеся до допомоги своїй громаді, своєму місту. A v mnohých prípadoch je skutočným hrdinstvom žiť slušne, a aspoň nejako prežiť. І в багатьох випадках справжній героїзм полягає в тому, щоб жити гідно і хоч якось вижити.

Podľa štatistík na Slovensku v priemere nikdy nebolo lepšie. Згідно зі статистикою, Словаччина ніколи не була в середньому в кращому становищі. V priemere sa ľudia materiálne nikdy nemali tak dobre ako dnes. В середньому, люди ніколи не були так добре забезпечені матеріально, як сьогодні. Nikdy v histórii sme neboli slobodnejší, a ako štát bezpečnejší. Ніколи в історії ми не були вільнішими, а наша країна - безпечнішою. Napriek tomu väčšina ľudí na Slovensku nie je presvedčená, že ideme správnym smerom, ani nemá pocit, že aj oni sami sú súčasťou úspechu. Проте більшість людей у Словаччині не переконані, що ми рухаємося у правильному напрямку, і не відчувають, що вони самі є частиною успіху.

Až príliš často počúvame, že sa u nás vytratila morálka a slušnosť. Занадто часто ми чуємо, що в нашій країні зникли мораль і порядність. Že verejný priestor ovládol egoizmus, rodinkárstvo, politická príslušnosť, silné lakte, cynizmus. Що в публічному просторі домінують егоїзм, родинні, політичні зв'язки, міцні лікті, цинізм.

Lenže ak takéto presvedčenie v spoločnosti prevládne, ak sa vytratí dôvera - potom krajina stratí dynamiku, a sotva nájdeme chuť a energiu prekonávať prekážky. Mladí ľudia budú odchádzať, náš štát bude stagnovať a oslabí sa jeho schopnosť vnímať a riešiť problémy občanov.

Napriek tomu som hlboko presvedčený, že máme na viac. Preto som kandidoval - pretože verím, že ľahostajnosť môžeme poraziť, že dokážeme nájsť dosť energie, a hlavne - že sme povinní to urobiť. Саме тому я балотувався - бо вірю, що ми можемо перемогти байдужість, що ми можемо знайти достатньо енергії, а головне - що ми зобов'язані це зробити.

Preto ako prezident budem povzbudzovať ľudí, ktorí nie sú spokojní s tým, čo sme dosiahli. Саме тому, як Президент, я буду заохочувати людей, які не задоволені тим, чого ми досягли. Ktorí nerezignovali, zachovali si ideály, vyznávajú slušnosť a morálku, pomáhajú, prispievajú - alebo chcú prispieť - k tomu, aby sa dobrý pocit nekončil za dverami ich súkromia. Тих, хто не змирився, хто зберіг свої ідеали, хто сповідує порядність і моральність, хто допомагає, робить свій внесок - або хоче зробити, - щоб добрі почуття не закінчувалися за їхніми приватними дверима. Sú to hrdinovia našich bežných dní a hrdinovia nášho bežného života. Вони є героями наших звичайних днів і героями наших звичайних життів.

Takých ľudí je na Slovensku dosť, mali by však cítiť väčšiu podporu. Таких людей у Словаччині достатньо, але вони повинні відчувати більше підтримки. Nemali by sa cítiť okrajovo. Вони не повинні відчувати себе маргіналізованими. A to, čo vnímame ako hrdinstvo, by malo byť bežným vzorom správania pre naše deti, pre naše rodiny, priateľov, známych, ale aj úplne neznámych. І те, що ми сприймаємо як героїзм, має стати звичайною моделлю поведінки для наших дітей, наших родин, друзів, знайомих і навіть зовсім незнайомих людей.

Ako prezident chcem po celom Slovensku a vo všetkých regiónoch tráviť dostatok času, aby som práve takýchto ľudí a ich aktivity mohol povzbudiť, pomohol v rámci možností, a upozornil nás ostatných na ich osobnú statočnosť a na ich prínos. Як президент, я хочу провести достатньо часу по всій країні і в усіх регіонах, щоб мати можливість заохочувати таких людей та їхню діяльність, допомагати їм, чим можу, і привертати увагу решти з нас до їхньої особистої хоробрості та їхнього внеску.

Budem povzbudzovať a v rámci možností prezidenta pomáhať takým projektom a ideám, ktoré zakladajú predpoklady konkurencieschopnosti Slovenska. Я буду заохочувати і, в рамках президентських можливостей, допомагати таким проектам та ідеям, які створюють передумови для конкурентоспроможності Словаччини. V dnešných časoch držať krok so svetom predpokladá odvahu aj vizionárstvo. Щоб іти в ногу зі світом сьогодні, потрібні і сміливість, і далекоглядність.

Zvlášť budem oslovovať tých, ktorí mali v živote väčšie šťastie ako iní. Особливо звернуся до тих, кому пощастило в житті більше, ніж іншим. Budem na nich apelovať, že je morálnou povinnosťou úspešných ľudí starať sa o spoločnosť, kde žijú. Я буду звертатися до них, що моральний обов'язок успішних людей - піклуватися про суспільство, в якому вони живуть. Prostredníctvom pomoci iným ľuďom, podporou projektov, ale aj verejnou angažovanosťou.

Všetkých ľudí, ktorí rozmýšľajú, že vstúpia do verejného života a že sa sami pokúsia prispieť aj k väčším zmenám, chcem povzbudiť a chcem im odkázať, nech sa nenechajú znechutiť, nech bojujú, a raz sa môžu stať aj prezidentmi. Verte mi.

Vážení prítomní, vážení spoluobčania,

stal som sa prezidentom ako nepolitik. Som si vedomý, že ma čakajú povinnosti, ktoré budú pre mňa nové. Som si vedomý toho, že moje stanoviská, moje činy, každé moje slovo bude kriticky posudzované a s pokorou pristupujem k úlohám a k úradu, ktorý dnes preberám.

Aj keď za sebou nemám kariéru politika, mám inú skúsenosť, a tú chcem zužitkovať vo vašich službách, vážení spoluobčania. Хоча я не маю за плечима кар'єри політика, у мене є інший досвід, і я хочу використати його на користь вам, мої співгромадяни.

Dlhé roky som počúval ľudí a usiloval sa klásť správne otázky, ak som chcel nájsť východisko z problému, efektívne fungujúce riešenie, či už to bolo v podnikaní alebo v charite. Роками я слухав людей і намагався ставити правильні запитання, якщо хотів знайти вихід з проблеми, ефективне робоче рішення, чи то в бізнесі, чи то в благодійності.

Ako prezident budem klásť otázky v mene občanov, v mene svojom, v mene toho, aby sa problémy skutočne riešili. Як президент, я буду ставити питання від імені громадян, від себе особисто, від імені реального вирішення проблем. Som presvedčený, že toto je významná povinnosť a úloha prezidenta: počúvať ľudí a pýtať sa v ich mene. Я вважаю, що це важливий обов'язок і роль президента: слухати народ і ставити запитання від його імені. Klásť otázky, hľadať poctivé odpovede, a povzbudzovať riešenia. Ставте запитання, шукайте чесних відповідей і заохочуйте до пошуку рішень.

Budem klásť takéto otázky členom vlády, poslancom parlamentu, inštitúciám a úradom zodpovedným za systém spravodlivosti. Я буду ставити такі запитання членам уряду, депутатам парламенту, установам та органам, відповідальним за систему правосуддя. Za vzdelávanie našich detí. Для освіти наших дітей. Za starostlivosť o chorých, starých, bezvládnych. Alebo takých, ktorí sa nepriazňou osudu dostali do ťažkostí, statočne bojujú, ale potrebujú našu pomoc. Або тих, хто потрапив у біду через негаразди, мужньо бореться, але потребує нашої допомоги.

Budem klásť otázky zodpovedným za bezpečnosť a poriadok. A samozrejme za tvorbu pracovných miest, za zamestnanosť , za postavenie tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, ale aj za tých, ktorí hľadajú pracovné miesta, alebo majú obavy, že pracovné miesto stratia.

Budem klásť takéto otázky a budem sa pýtať na výsledky.

Pravdaže, niekedy nemusíme hneď poznať riešenia. Nemusíme dokázať všetko vyriešiť rýchlo. Nemusíme mať na to silu, možnosti, alebo zdroje. Ale vždy je našou povinnosťou pýtať sa, čo môžeme urobiť viac. Aj keď sú to niekedy otázky ťažké, nepríjemné a odpovede nás nie vždy potešia.

Preto sa budem pýtať, kým nedostanem odpovede. A podám ruku a pomôžem každému, kto chce hľadať riešenia, komu ide o výsledky. Aby sme aj týmto spôsobom spoločne zvýšili dôveru v štát, ústavné inštitúcie a úrady.

Vážení hostia, vážení spoluobčania,

nedávna finančná kríza ukázala nielen nám, že cesta k prosperite nie je ani zaručená, ani automatická. Udalosti na Ukrajine nás zasa znepokojili, že ozbrojený konflikt môže vypuknúť bližšie k našim hraniciam, než sme boli ešte celkom nedávno ochotní pripustiť. V Európe sú znovu aktuálne otázky bezpečnosti.

Zrazu neplatia pravidlá a predstavy, o ktorých sme si donedávna mohli myslieť, že budú platiť akosi automaticky a navždy. Раптом правила та ідеї, які донедавна здавалися нам такими, що діють автоматично і назавжди, перестають діяти. Ale pozorujeme aj to, ako cez spoločné záväzky a dohody v Európskej únii presvitajú individuálne záujmy jednotlivých krajín. Але ми також бачимо, як окремі національні інтереси проступають крізь спільні зобов'язання та угоди в Європейському Союзі.

Som pripravený v spolupráci s vládou, premiérom, ministrom zahraničných vecí a celou slovenskou diplomaciou presadzovať záujmy Slovenska v kontinuite doterajších vlád po roku 1998. Budem pokračovať v tradícii doterajších prezidentov, ktorí vždy, ak vznikli pochybnosti alebo nedorozumenia spôsobené vnútropolitickými príčinami, prejavili sa ako pevní zástancovia euroatlantickej spolupráce, vrátane posledných desiatich rokov pána prezidenta Gašparoviča.

O dva roky bude Slovensko predsedať Európskej únii. Budem podporovať vládu, aby sa Slovensko na predsedníctvo dobre pripravilo, a budem nabádať k tomu, aby sa táto naša úloha nestala predmetom vnútropolitického boja.

Slovenské predsedníctvo a jeho príprava budú príležitosťou, aby sme viac hovorili o tom, že naše členstvo v Európskej únii nie je len o fondoch, o regulácii žiaroviek alebo dokonca o hrozbe pre našu suverenitu. Európska únia má hlbší zmysel. Je predovšetkým projektom mieru v Európe, projektom spolupráce a súdržnosti národov v tomto priestore, kde už dvakrát vypukli svetové vojny. Projektom, ktorý svojim členom umožňuje budovať a posilňovať demokratické inštitúcie, otvorené ekonomiky a právny štát.

Naši predkovia, naši dedovia, donedávna ani naši rodičia by si nevedeli predstaviť, že Slovensko bude raz v predsedníckej úlohe takejto Európy. Наші предки, наші діди, донедавна навіть наші батьки не могли собі уявити, що Словаччина колись буде головувати в такій Європі. Buďme hrdí, že sa na tomto projekte podieľame. A buďme pragmatickí. І давайте будемо прагматичними. Ale pomáhajme strážiť princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznikla. Pretože čo projekt Európskej únie oslabuje, to oslabuje aj nás - a je to predovšetkým egoizmus, ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a ktorý je v priamom rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy. Тому що те, що послаблює проект Європейського Союзу, послаблює і нас - а це, перш за все, егоїзм, замаскований під прагматизм, що прямо суперечить фундаментальній меті об'єднаної Європи.

A potom je tu naša bezpečnosť. А ще - наша безпека. Ľudia na Slovensku, na rozdiel od iných susedov Ukrajiny, možno nemajú takú veľkú a bezprostrednú obavu z udalostí za našou východnou hranicou. Люди в Словаччині, на відміну від інших сусідів України, можливо, не мають такого великого і безпосереднього страху перед подіями по той бік нашого східного кордону. Ako prezident však musím cítiť spoluzodpovednosť za to, aby to tak aj zostalo, pretože obrana a bezpečnosť občanov je základnou úlohou štátu. Однак, як Президент, я маю відчувати спільну відповідальність за те, щоб так було і надалі, тому що захист і безпека громадян є фундаментальним завданням держави.

Aj v tejto oblasti budem mať ambíciu formulovať otázky a témy, ktoré - tak sa mi zdá - neznejú vždy dostatočne nahlas. У цій сфері я також намагатимуся формулювати питання і теми, які - так мені здається - не завжди звучать достатньо голосно. Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že nám našu bezpečnosť zaručia iní, bez toho, aby sme plnili naše záväzky. Словаччина не може покладатися на інших у гарантуванні нашої безпеки, не виконуючи своїх зобов'язань. Aby sme robili, na čo máme, ale aby sme si naše záväzky nezmäkčovali. Робити те, що ми покликані робити, але не пом'якшувати наші зобов'язання. Nie je to správne, nie je to perspektívne. Це неправильно, це не перспективно. Ani to nie je pre našu vlasť bezpečné. Небезпечно це і для нашої Батьківщини.

Geograficky leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie ako aj Severoatlantickej aliancie. Географічно Словаччина лежить на кордонах як Європейського Союзу, так і Північноатлантичного альянсу. Som však presvedčený, že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na ich okraji. Однак я переконаний, що в наших життєвих інтересах, в інтересах нашої безпеки і процвітання, Словаччина не повинна залишатися на їхній периферії.

Vážení hostia, drahí spoluobčania, Шановні гості, дорогі співгромадяни,

stoja pred nami mnohé výzvy, ale máme všetky predpoklady na to, aby sme ich s hrdosťou zvládli. Попереду багато викликів, але у нас є всі складові, щоб зустріти їх з гордістю. Slovensko je malá krajina. Ale je to krásna krajina s pracovitými, schopnými a talentovanými ľuďmi. A preto sa výziev nemusíme báť, naopak, môžu nám pomôcť ísť dopredu. І саме тому ми не повинні боятися викликів, навпаки, вони можуть допомогти нам рухатися вперед.