×

LingQ'yu daha iyi hale getirmek için çerezleri kullanıyoruz. Siteyi ziyaret ederek, bunu kabul edersiniz: çerez politikası.


image

Prejavy prezidenta Andreja Kisku (most translated to English), 2015-06-18 Prečítajte si prezidentovu správu o stave republiky (3)

2015-06-18 Prečítajte si prezidentovu správu o stave republiky (3)

A bolo by veľkou ilúziou myslieť si, že pred verejnosťou možno obhájiť doterajšie zmeny ako konečný príspevok k vymožiteľnosti práva - tohto dlhodobého veľkého problému Slovenska, s osobitne veľkým vplyvom na stav republiky.

Myslím, že občania Slovenskej republiky predovšetkým očakávajú, že výkon súdnej moci aj správa súdnej moci obrátia svoju optiku: nad formálnym súladom so zákonom musí stáť spravodlivosť. Nad labyrintom zákonov - princípy právneho štátu a duch zákonov.

Pred rokom o tomto čase bola justícia na prvom mieste správ; politici, médiá, mimovládne organizácie a veľká časť verejnosti sledovali, či sa skončí jedna éra našej justície a či dostane šancu nová. Obraciam sa na vás, vážené poslankyne a poslanci, na politické strany, na médiá, na mimovládne organizácie, na verejnosť, a osobitne sa obraciam na čestných poctivých sudcov aj súdnych úradníkov, aby sme všetci pomohli túto novú éru formovať. Aby justícia zostala na vysokom mieste záujmu. Aby sme o nejaký čas nezistili, že sme prepásli možnosť dosiahnuť viac.

Spor o ústavnom súde Využívam túto príležitosť, aby som povedal pár slov aj k sporu okolo kandidátov na sudcov ústavného súdu. V prvom rade mi dovoľte povedať, že mi je ľúto, že tento spor na ústavnom súde nevedieme proti sebe vy, Národná rada, ktorá zvolila kandidátov, a prezident, ktorý ich nevymenoval. Že ste na jednej strane odmietli zvoliť ďalších kandidátov, čo podčiarkujem rešpektujem. Ale nevyužili ste svoje právo, ktoré by som v takejto situácii považoval za legitímne a logické: teda aby ste napadli moje rozhodnutie na ústavnom súde. Namiesto sporu piatich kandidátov, ktorí chcú byť všetci piati rovnako vymenovaní iba na dve voľné miesta na ústavnom súde, išlo by o legitímny spor o kompetencie Národnej rady a prezidenta. Podstata sporu by bola postavená jasne a zrozumiteľne vám, mne, ústavnému súdu aj verejnosti. A možno by sme v takom prípade už mali aj výsledok, na základe ktorého by sme mohli postupovať ďalej a pohnúť sa z miesta.

Ubezpečujem vás, že si želám, aby Ústavný súd túto otázku rozhodol čo najrýchlejšie, a aby ju uzavrel takým rozhodnutím, ktoré bude vykonateľné a zrozumiteľné vo výrokovej časti aj v jeho odôvodnení. A ktoré nevnesie do nášho ústavného systému ďalšie nové otázky alebo nezaloží dôvody pre nejaké ďalšie spory.

Hovorím o tejto veci preto, aby som pripomenul výsadné postavenie ústavného súdu v našom ústavnom systéme. Som presvedčený, že byť sudcom ústavného súdu nie je práca pre dobrého alebo možno aj výborného právnika alebo sudcu, ale že je to poslanie. Malo by byť vyhradené len pre tých najlepších z najlepších.

A hovorím o tejto veci osobitne preto, lebo ešte v tomto volebnom období budete vyberať ďalšieho kandidáta na sudcu ústavného súdu. A chcem vás už dnes požiadať, aby bola do tejto pozície nominovaná osobnosť so všeobecnou nespochybniteľnou osobnostnou aj profesionálnou autoritou. Ktorá už v minulosti prejavila kompetenciu a záujem o ústavné súdnictvo a ktorá bude svojím osobným vkladom prispievať k riadnemu chodu ústavného súdu.

Po ročnom pôsobení vo funkcii prezidenta si uvedomujem ešte viac ako predtým, ako veľmi na tom záleží. Slovensko potrebuje ústavný súd, ktorý sám bude dodržiavať lehoty. Ktorý bude dôležité spory pre celú spoločnosť a štát vybavovať s náležitou pozornosťou a naliehavosťou, bez ohľadu na to, kto je účastníkom konania. Ktorého odôvodneniam budeme rozumieť. Ktorého rozhodovanie nebude rozporné alebo protichodné. Ktorého rozhodnutia - bez ohľadu na to, v koho prospech alebo neprospech sú - budú vzbudzovať všeobecný rešpekt v odborných kruhoch. A každé jedno rozhodnutie bude zvyšovať vážnosť ústavného súdu a zabezpečovať jeho autoritu a dôveryhodnosť u občanov.

Modernizácia ozbrojených síl Dámy a páni. Nič nie je dané, pokiaľ sa s tým sami nezmierime. Myslím, že toto očakávajú od nás ľudia, ktorí nám dali dôveru. Preto som si pre svoje dnešné vystúpenie vybral tie oblasti, o ktorých som hovoril doteraz - kde môžeme a musíme dosiahnuť viac, a kde na to ľudia najviac naliehajú. Kde má štát aj možnosti, aj povinnosť voči občanom. Aby si potom občania mohli povedať: áno, toto je náš štát a je tu pre nás.

Vážená Národná rada, pred viac ako desiatimi rokmi urobilo Slovensko rozhodnutie, o ktoré oprelo a opiera našu bezpečnosť. Vtedy sme sa domnievali, že ohrozenia môžu byť globálne, a ak vzniknú ako regionálne, bude to ďaleko od nás. Dnes ich máme bezprostredne za našou hranicou.

Nachádzame sa v polovici obdobia medzi dvoma samitmi Severoatlantickej aliancie, posledným vo Walese a budúcim vo Varšave. Za Slovenskú republiku som na summite vo Walese tlmočil niekoľko plánov a záväzkov a chcem aj dnes oceniť prístup predsedu vlády a viacerých ministrov, ktorí tieto záväzky spoločne sformulovali a s ktorými som sa stotožnil. Vychádzam z toho, že vláda mala a má v tejto veci mandát a podporu Národnej rady. Preto chcem využiť túto príležitosť a požiadať vás, poslankyne a poslancov, aby ste na tieto záväzky mysleli pri prijímaní vašich rozhodnutí vo zvyšku vášho volebného obdobia, aj pri vašej kontrolnej činnosti.

Faktom je, že vláda a ministerstvo obrany urobili v nedávnom čase viaceré rozhodnutia o modernizácii našej armády, respektíve o nákupoch vojenskej techniky.

Privítal by som ale, a odporúčal, keby boli skompletizované všetky strategické dokumenty o modernizácii ozbrojených síl.

S ministrom obrany o tom vedieme diskusiu. Hovorí, a má pravdu, že v minulosti boli spísané tony dokumentov, ale načo nám boli, keď sa neplnili. Nemyslím, že by sme sa s tým mali do budúcnosti zmieriť.

Ide o rozhodnutia aj nákladné, aj presahujúce jedno volebné obdobie. Považoval by som preto za správne, aby zámery boli jasné a zrozumiteľné, predvídateľné, a aby existovali konkrétne a kontrolovateľné aj všetky dlhodobé finančné plány. Nech nemáme aj v tejto oblasti a v priebehu dlhých rokov množstvo vecí rozrobených, ale nech ich vieme aj plnohodnotne dokončiť. Tu sa nedajú a nesmú robiť rozhodnutia z mesiaca na mesiac, ani z roka na rok. Nemali by vznikať podozrenia, že ide o rozhodnutia ad hoc. Verejnosť má právo vedieť, k čomu sa vláda a ministerstvo obrany s mandátom od parlamentu zaviazali. Akým spôsobom a akým tempom bude Slovensko modernizovať svoje ozbrojené sily. Vrátane toho, v akom časovom horizonte, kedy a o akej záťaži na verejné financie hovoríme. Bolo by to fér voči naším občanom.

Ako členský štát Aliancie si Slovensko v uplynulých rokoch udržiavalo renomé predovšetkým vďaka zahraničným misiám. Faktom je, že z hľadiska vynakladaného percenta výdavkov na svoju obranu - zdôrazňujem na svoju vlastnú obranu - Slovenská republika je dnes na chvoste členských štátov Aliancie. Tieto rozhodnutia sú v kompetencii vlády a parlamentu. Ale malo by byť vecou nás všetkých, ktorí si ctíme záväzky a bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, aby sme k nim nepristupovali ako k nejakej trpenej záležitosti druhoradého významu. Nielen prezident, minister obrany alebo minister zahraničných vecí, ale všetci ústavní činitelia, politické strany a mnohí ďalší musíme prevziať zodpovednosť, aby sme udržali pochopenie a podporu našich občanov pre bezpečnostné záujmy Slovenska.

Máme morálnu povinnosť pomôcť Vlani ubehlo desať rokov od nášho členstva v Európskej únii. Za ten čas sme boli v únii vystavení vážnym skúškam súdržnosti, schopnosti aj nevyhnutnosti reagovať. Finančnej a ekonomickej kríze. Ohrozeniu a spochybňovaniu spoločnej meny. V poslednom roku sa k tomu pridal útok na povojnové usporiadanie a pravidlá v Európe bezprostredne za našimi hranicami. Ruská anexia Krymu a vojna na Ukrajine spochybnili právo slobodných európskych národov a štátov na výber vlastnej cesty po páde železnej opony a po rozpade Sovietskeho zväzu. A v posledných mesiacoch južné hranice Európskej únie každý jeden deň prekročia tisíce ľudí, utečencov a nových žiadateľov o azyl.

Možno až slovenské predsedníctvo Európskej únie takto o rok mnohým našim občanom pripomenie, že Slovensko dnes nie je štátom, o ktorom rozhodujú iní. Ale že dnes rozhodujeme a nesieme zodpovednosť aj za celú Európsku úniu, za veľmoc s vyše 500 miliónmi ľudí. Že to nie je fráza. Nie je to ani hra kdesi mimo nás.

Chcel by som dnes požiadať a apelovať na vás, na politické strany, na verejné inštitúcie, na médiá, na spoluobčanov, aby sme si toho boli vedomí. Aby sme slobodne formulovali postoje a prispievali k spoločným rozhodnutiam. Ale aby sme mali pri tom stále na pamäti, že súdržnosť a vzájomná dôvera v Európskej únii je pre nás, pre Slovensko, osobitným záujmom. Nesieme za ňu zodpovednosť.

Hovorím o zodpovednosti preto, lebo v neistých a problémových časoch sa táto dôvera a súdržnosť nepotvrdzuje iba na samitoch premiérov alebo prezidentov podpisom pod spoločné deklarácie a rozhodnutia. Dôvera a súdržnosť sa rodí - posilňuje alebo oslabuje - vo verejnej diskusii vo vnútri jednotlivých členských štátov a naprieč celou Úniou. A my v takých časoch práve žijeme.

Žijeme vraj ale aj v dobe, kedy slovo stratilo na váhe. Vraj gesto nič neznamená, pretože už zajtra ho prekryje iné gesto. Možno je to pravda. Je ale paradoxom tejto doby, že slová a gestá sa stali aj silnou zbraňou.

Týka sa to prakticky každej jednej z vážnych vecí. Napríklad Európa v tomto čase hľadá princípy a pravidlá, ako sa postaviť k vlne imigrantov, a ako svoje rozhodnutie aj zabezpečiť. Slovensko nie je ani krajinou vstupu tejto masovej vlny imigrantov, ani nepatríme k cieľovej krajine ich záujmu. V skutočnosti máme takmer nulovú skúsenosť a každý rok minimálny počet udelených azylov. Zato v postojoch, ktoré k tomu formulujeme v poslednom období, máme hneď od začiatku silné slová a kategorické súdy.

Myslím, že v takto nastavenej debate by bolo užitočné sa na moment stíšiť, a potom znovu začať tak, aby sme rozlišovali aspoň to základné. Ľudské bytosti, ženy, deti, mužov, ktorí utekajú do Európy nie pre vidinu lepšieho života. Odchádzajú z domova v bezprostrednom ohrození života, pred systematickým a cieleným vraždením. Títo ľudia neutekajú k nám do Európy pred chudobou, ani pred násilím, dlhodobo bežným v ich domovských krajinách. Žili s ním roky a desaťročia a neodchádzali nikam. Dnes má toto násilie inú povahu a iný rozsah. Osobne si myslím, že týmto ľuďom máme možnosť a máme ako úspešná krajina aj morálnu povinnosť pomôcť. Naša vnútorná debata na Slovensku o nich bude aj debatou o nás. A naše rozhodnutie bude mať povahu a silu gesta. Buďme aktívni a sami si pomenujme, komu chceme pomôcť. Koľkým ľuďom chceme a dokážeme pomôcť. Ako dokážeme prejaviť elementárnu ľudskú solidaritu.

A potom - ale oddelene - hovorme o podstatne zložitejšej otázke. Zložitejšej po všetkých stránkach. A hovorme o všetkých z nich. Teda o imigrantoch, ktorých ani južné štáty Európskej únie osobitne, ani celá únia spoločne dnes nie je schopná zvládnuť v takých počtoch. Medzi ktorými častokrát nie sú ľudia, ktorí sú v ich domovskej krajine v najťažšej osobnej situácii. Prichádzajú, lebo môžu. Tu si myslím, že kvóty naozaj nie sú perspektívnym a správnym riešením.

Prospech V4 a súdržnosť Únie Nedávno ste v Národnej rade rokovali o hodnotiacej správe slovenskej zahraničnej politiky za minulý rok. Ako prezident sa plne stotožňujem s prioritami slovenskej zahraničnej politiky, ako sú zapísané v oficiálnych dokumentoch. A počas prvého roku vo funkcii som sa za ne postavil a presadzoval ich na mojich zahraničných cestách, prijatiach aj vo verejných vyhláseniach.

Pri tejto príležitosti chcem osobitne zmieniť spoluprácu V4, v ktorej onedlho skončí naše predsedníctvo. Máme a chceme si zachovať vzťahy rodinnej povahy s Českou republikou. Máme a chceme si zachovať priateľské korektné vzťahy s Maďarskom, ktoré už dlhší čas nevyvolávajú duchov minulosti, a bolo by pre obe naše krajiny užitočné, keby sme tento vzťah dokázali v budúcnosti rozširovať a potvrdzovať činmi aj gestami.

A máme a mali by sme mať strategický záujem o viac projektov, o viac spolupráce a celkovú spriaznenosť s našim najväčším susedom, Poľskom. Chcem aj dnes povedať, že verím v zmysluplnosť zoskupenia V4. Verím v náš osobitný záujem, záujem Slovenska, ktoré by na tom malo mať.

Ako prezident, ktorého ústavnou povinnosťou je reprezentovať Slovenskú republiku navonok aj dovnútra, som povinný vnímať aj diskusie, ktoré sa objavujú v súvislosti s viacerými krajinami Európskej únie, vrátane Slovenska. Či v nich ešte existuje zahraničnopolitický konsenzus.

Rád konštatujem, že pokiaľ ide o nás, o Slovensko, na úrovni rozhodnutí vlády, parlamentu alebo iného ústavného orgánu neboli prijaté žiadne také rozhodnutia, ktoré by mohli viesť k záveru, že Slovensko zmenilo alebo sa odklonilo od svojich zahraničnopolitických záväzkov, alebo od našich platných strategických dokumentov, alebo trvalých zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky.

Nie je mojím úmyslom pri dnešnej príležitosti dať príčinu na debaty alebo dokonca spory o jednotlivostiach vo vzťahu k Rusku. Pokiaľ ide o záujmy Slovenska, vrátane napríklad energetických otázok, myslím, že nám je všetkým jasné, že samo Slovensko tam nedokáže samostatne vyrokovať žiadne podstatnejšie jednotlivosti. Na konci dňa budeme voči tejto krajine len takí úspešní, ako dokážeme naše záujmy presadiť vo vnútri Európskej únie - a aká efektívna a úspešná bude potom Európska únia voči Rusku.

Neisté a problémové časy, ktoré žijeme v Európe predovšetkým kvôli narušeniu suverenity susednej Ukrajiny, sú testom hraníc pragmatizmu, sú skúškou našej súdržnosti a princípov, na ktorých Európska únia stojí. Vo viacerých krajinách Únie, vrátane Slovenska, je súčasťou tejto doby aj zápas o to najpodstatnejšie. O srdcia a úsudok ľudí, či sa dá ešte niekomu veriť. A slová a gestá sa stali silnou zbraňou.

Preto aj rozhodnutia Európskej únie v týchto neistých a problémových časoch, prijímané aj so súhlasom Slovenska, budú len také pevné, aké presvedčivé a pevné sú postoje, ktoré ich sprevádzajú. Ako ich dokážeme obhájiť, ako sa za ne dokážeme postaviť tu, u nás doma. Ak niektorá krajina poruší medzinárodné právo, ak na základe svojho rozhodnutia anektuje kus územia iného štátu a jej vojaci operujú na území inej krajiny bez jej súhlasu – neexistuje žiadne ale.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, na úvod môjho vystúpenia som hovoril o tom, že Slovensko dokáže byť úspešné.

2015-06-18 Prečítajte si prezidentovu správu o stave republiky (3) 2015-06-18 Read the President's State of the Republic Address (3) 2015-06-18 Ознакомьтесь с Посланием Президента Российской Федерации (3)

A bolo by veľkou ilúziou myslieť si, že pred verejnosťou možno obhájiť doterajšie zmeny ako konečný príspevok k vymožiteľnosti práva - tohto dlhodobého veľkého problému Slovenska, s osobitne veľkým vplyvom na stav republiky.

Myslím, že občania Slovenskej republiky predovšetkým očakávajú, že výkon súdnej moci aj správa súdnej moci obrátia svoju optiku: nad formálnym súladom so zákonom musí stáť spravodlivosť. Nad labyrintom zákonov - princípy právneho štátu a duch zákonov.

Pred rokom o tomto čase bola justícia na prvom mieste správ; politici, médiá, mimovládne organizácie a veľká časť verejnosti sledovali, či sa skončí jedna éra našej justície a či dostane šancu nová. Obraciam sa na vás, vážené poslankyne a poslanci, na politické strany, na médiá, na mimovládne organizácie, na verejnosť, a osobitne sa obraciam na čestných poctivých sudcov aj súdnych úradníkov, aby sme všetci pomohli túto novú éru formovať. Aby justícia zostala na vysokom mieste záujmu. Aby sme o nejaký čas nezistili, že sme prepásli možnosť dosiahnuť viac. Щоб через деякий час не виявити, що ми втратили можливість досягти більшого.

Spor o ústavnom súde Využívam túto príležitosť, aby som povedal pár slov aj k sporu okolo kandidátov na sudcov ústavného súdu. V prvom rade mi dovoľte povedať, že mi je ľúto, že tento spor na ústavnom súde nevedieme proti sebe vy, Národná rada, ktorá zvolila kandidátov, a prezident, ktorý ich nevymenoval. Перш за все, дозвольте мені сказати, що мені шкода, що ця суперечка в Конституційному Суді ведеться не між вами, Національною радою, яка обирала кандидатів, і Президентом, який їх не призначав. Že ste na jednej strane odmietli zvoliť ďalších kandidátov, čo podčiarkujem rešpektujem. Ale nevyužili ste svoje právo, ktoré by som v takejto situácii považoval za legitímne a logické: teda aby ste napadli moje rozhodnutie na ústavnom súde. Namiesto sporu piatich kandidátov, ktorí chcú byť všetci piati rovnako vymenovaní iba na dve voľné miesta na ústavnom súde, išlo by o legitímny spor o kompetencie Národnej rady a prezidenta. Podstata sporu by bola postavená jasne a zrozumiteľne vám, mne, ústavnému súdu aj verejnosti. A možno by sme v takom prípade už mali aj výsledok, na základe ktorého by sme mohli postupovať ďalej a pohnúť sa z miesta.

Ubezpečujem vás, že si želám, aby Ústavný súd túto otázku rozhodol čo najrýchlejšie, a aby ju uzavrel takým rozhodnutím, ktoré bude vykonateľné a zrozumiteľné vo výrokovej časti aj v jeho odôvodnení. Запевняю вас, що бажаю Конституційному Суду якнайшвидше вирішити це питання і завершити його рішенням, яке підлягає виконанню і є зрозумілим як в резолютивній частині, так і в мотивувальній. A ktoré nevnesie do nášho ústavného systému ďalšie nové otázky alebo nezaloží dôvody pre nejaké ďalšie spory. І які не внесуть нових питань у нашу конституційну систему і не викличуть подальших суперечок.

Hovorím o tejto veci preto, aby som pripomenul výsadné postavenie ústavného súdu v našom ústavnom systéme. Я згадую про це питання, щоб нагадати про привілейоване становище Конституційного Суду в нашій конституційній системі. Som presvedčený, že byť sudcom ústavného súdu nie je práca pre dobrého alebo možno aj výborného právnika alebo sudcu, ale že je to poslanie. Malo by byť vyhradené len pre tých najlepších z najlepších. Він має бути зарезервований лише для найкращих з найкращих.

A hovorím o tejto veci osobitne preto, lebo ešte v tomto volebnom období budete vyberať ďalšieho kandidáta na sudcu ústavného súdu. І я говорю про це питання, зокрема, тому, що ви будете обирати ще одного кандидата на посаду судді Конституційного Суду на цю каденцію. A chcem vás už dnes požiadať, aby bola do tejto pozície nominovaná osobnosť so všeobecnou nespochybniteľnou osobnostnou aj profesionálnou autoritou. І я хочу попросити вас сьогодні номінувати на цю посаду особистість, яка має беззаперечний особистий і професійний авторитет. Ktorá už v minulosti prejavila kompetenciu a záujem o ústavné súdnictvo a ktorá bude svojím osobným vkladom prispievať k riadnemu chodu ústavného súdu. яка вже продемонструвала компетентність та зацікавленість у конституційному правосудді в минулому і яка сприятиме належному функціонуванню Конституційного Суду своїм особистим внеском.

Po ročnom pôsobení vo funkcii prezidenta si uvedomujem ešte viac ako predtým, ako veľmi na tom záleží. Slovensko potrebuje ústavný súd, ktorý sám bude dodržiavať lehoty. Словаччині потрібен конституційний суд, який сам буде дотримуватися встановлених термінів. Ktorý bude dôležité spory pre celú spoločnosť a štát vybavovať s náležitou pozornosťou a naliehavosťou, bez ohľadu na to, kto je účastníkom konania. Ktorého odôvodneniam budeme rozumieť. Ktorého rozhodovanie nebude rozporné alebo protichodné. Ktorého rozhodnutia - bez ohľadu na to, v koho prospech alebo neprospech sú - budú vzbudzovať všeobecný rešpekt v odborných kruhoch. Чиї рішення - незалежно від того, за чи проти кого вони прийняті - викликатимуть загальну повагу в професійних колах. A každé jedno rozhodnutie bude zvyšovať vážnosť ústavného súdu a zabezpečovať jeho autoritu a dôveryhodnosť u občanov. І кожне таке рішення підвищуватиме повагу до Конституційного Суду та забезпечуватиме його авторитет і довіру до нього з боку громадян.

Modernizácia ozbrojených síl Dámy a páni. Nič nie je dané, pokiaľ sa s tým sami nezmierime. Ніщо не є даністю, якщо ми не приймемо це самі. Myslím, že toto očakávajú od nás ľudia, ktorí nám dali dôveru. Preto som si pre svoje dnešné vystúpenie vybral tie oblasti, o ktorých som hovoril doteraz - kde môžeme a musíme dosiahnuť viac, a kde na to ľudia najviac naliehajú. Саме тому я обрав для свого сьогоднішнього виступу ті сфери, про які я говорив раніше - де ми можемо і повинні робити більше, і де люди найбільше цього потребують. Kde má štát aj možnosti, aj povinnosť voči občanom. Де держава має і вибір, і обов'язок перед своїми громадянами. Aby si potom občania mohli povedať: áno, toto je náš štát a je tu pre nás.

Vážená Národná rada, pred viac ako desiatimi rokmi urobilo Slovensko rozhodnutie, o ktoré oprelo a opiera našu bezpečnosť. Шановна Національна рада, більше десяти років тому Словаччина прийняла рішення, на яке вона покладалася і покладається в питаннях нашої безпеки. Vtedy sme sa domnievali, že ohrozenia môžu byť globálne, a ak vzniknú ako regionálne, bude to ďaleko od nás. Тоді ми думали, що загрози можуть бути глобальними, а якщо вони стануть регіональними, то це буде далеко від нас. Dnes ich máme bezprostredne za našou hranicou.

Nachádzame sa v polovici obdobia medzi dvoma samitmi Severoatlantickej aliancie, posledným vo Walese a budúcim vo Varšave. Ми знаходимося в середині періоду між двома самітами Північноатлантичного альянсу, останнім в Уельсі і наступним у Варшаві. Za Slovenskú republiku som na summite vo Walese tlmočil niekoľko plánov a záväzkov a chcem aj dnes oceniť prístup predsedu vlády a viacerých ministrov, ktorí tieto záväzky spoločne sformulovali a s ktorými som sa stotožnil. Від імені Словацької Республіки я представив низку планів і зобов'язань на саміті в Уельсі, і я хотів би сьогодні високо оцінити підхід прем'єр-міністра і кількох міністрів, які спільно сформулювали ці зобов'язання, які я поділяю. Vychádzam z toho, že vláda mala a má v tejto veci mandát a podporu Národnej rady. Я припускаю, що уряд мав і має мандат і підтримку Національної ради з цього питання. Preto chcem využiť túto príležitosť a požiadať vás, poslankyne a poslancov, aby ste na tieto záväzky mysleli pri prijímaní vašich rozhodnutí vo zvyšku vášho volebného obdobia, aj pri vašej kontrolnej činnosti. Тому я хотів би скористатися цією можливістю і попросити вас, члени Ради, пам'ятати про ці зобов'язання, коли ви будете приймати рішення протягом решти терміну ваших повноважень, в тому числі під час проведення контрольних перевірок.

Faktom je, že vláda a ministerstvo obrany urobili v nedávnom čase viaceré rozhodnutia o modernizácii našej armády, respektíve o nákupoch vojenskej techniky. Справа в тому, що останнім часом уряд і Міністерство оборони прийняли кілька рішень про модернізацію нашої армії або про закупівлю військової техніки.

Privítal by som ale, a odporúčal, keby boli skompletizované všetky strategické dokumenty o modernizácii ozbrojených síl. Однак я б вітав і рекомендував завершити розробку всіх стратегічних документів щодо модернізації збройних сил.

S ministrom obrany o tom vedieme diskusiu. Hovorí, a má pravdu, že v minulosti boli spísané tony dokumentov, ale načo nám boli, keď sa neplnili. Він каже, і він має рацію, що в минулому було написано безліч документів, але яка від них користь, якщо вони не були реалізовані. Nemyslím, že by sme sa s tým mali do budúcnosti zmieriť.

Ide o rozhodnutia aj nákladné, aj presahujúce jedno volebné obdobie. Це рішення, які вимагають значних витрат і виходять за рамки однієї парламентської каденції. Považoval by som preto za správne, aby zámery boli jasné a zrozumiteľné, predvídateľné, a aby existovali konkrétne a kontrolovateľné aj všetky dlhodobé finančné plány. Nech nemáme aj v tejto oblasti a v priebehu dlhých rokov množstvo vecí rozrobených, ale nech ich vieme aj plnohodnotne dokončiť. Нехай у нас буде не тільки багато незавершених справ у цій сфері, які ми робили протягом багатьох років, але й можливість їх повністю завершити. Tu sa nedajú a nesmú robiť rozhodnutia z mesiaca na mesiac, ani z roka na rok. Тут рішення не можуть і не повинні прийматися з місяця в місяць або з року в рік. Nemali by vznikať podozrenia, že ide o rozhodnutia ad hoc. Не повинно виникати підозр, що це ситуативні рішення. Verejnosť má právo vedieť, k čomu sa vláda a ministerstvo obrany s mandátom od parlamentu zaviazali. Громадськість має право знати, які зобов'язання взяли на себе уряд і Міністерство оборони, отримавши мандат від парламенту. Akým spôsobom a akým tempom bude Slovensko modernizovať svoje ozbrojené sily. Vrátane toho, v akom časovom horizonte, kedy a o akej záťaži na verejné financie hovoríme. В тому числі, в яких часових рамках, коли і про яке навантаження на державні фінанси ми говоримо. Bolo by to fér voči naším občanom. Це було б чесно по відношенню до наших громадян.

Ako členský štát Aliancie si Slovensko v uplynulých rokoch udržiavalo renomé predovšetkým vďaka zahraničným misiám. Як країна-член Альянсу, Словаччина підтримувала свою репутацію протягом останніх років в основному завдяки своїм місіям за кордоном. Faktom je, že z hľadiska vynakladaného percenta výdavkov na svoju obranu - zdôrazňujem na svoju vlastnú obranu - Slovenská republika je dnes na chvoste členských štátov Aliancie. Справа в тому, що за відсотком витрат на власну оборону - я підкреслюю, на власну оборону - Словацька Республіка сьогодні знаходиться в хвості країн-членів Альянсу. Tieto rozhodnutia sú v kompetencii vlády a parlamentu. Ale malo by byť vecou nás všetkých, ktorí si ctíme záväzky a bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, aby sme k nim nepristupovali ako k nejakej trpenej záležitosti druhoradého významu. Але для всіх нас, хто поважає зобов'язання і інтереси безпеки Словацької Республіки, має бути справою честі не ставитися до них як до якоїсь тривіальної справи другорядної важливості. Nielen prezident, minister obrany alebo minister zahraničných vecí, ale všetci ústavní činitelia, politické strany a mnohí ďalší musíme prevziať zodpovednosť, aby sme udržali pochopenie a podporu našich občanov pre bezpečnostné záujmy Slovenska.

Máme morálnu povinnosť pomôcť Vlani ubehlo desať rokov od nášho členstva v Európskej únii. Ми маємо моральний обов'язок допомагати Минулого року виповнилося десять років відтоді, як ми приєдналися до Європейського Союзу. Za ten čas sme boli v únii vystavení vážnym skúškam súdržnosti, schopnosti aj nevyhnutnosti reagovať. За цей час ми пройшли серйозні випробування в Союзі з точки зору згуртованості, здатності та необхідності реагувати. Finančnej a ekonomickej kríze. Ohrozeniu a spochybňovaniu spoločnej meny. Загрожуючи і ставлячи під сумнів спільну валюту. V poslednom roku sa k tomu pridal útok na povojnové usporiadanie a pravidlá v Európe bezprostredne za našimi hranicami. За останній рік це ускладнилося атакою на післявоєнний порядок і правила в Європі безпосередньо за межами наших кордонів. Ruská anexia Krymu a vojna na Ukrajine spochybnili právo slobodných európskych národov a štátov na výber vlastnej cesty po páde železnej opony a po rozpade Sovietskeho zväzu. Анексія Росією Криму та війна в Україні кинули виклик праву вільних європейських народів і держав обирати власний шлях після падіння залізної завіси та розпаду Радянського Союзу. A v posledných mesiacoch južné hranice Európskej únie každý jeden deň prekročia tisíce ľudí, utečencov a nových žiadateľov o azyl.

Možno až slovenské predsedníctvo Európskej únie takto o rok mnohým našim občanom pripomenie, že Slovensko dnes nie je štátom, o ktorom rozhodujú iní. Можливо, лише словацьке головування в Європейському Союзі через рік нагадає багатьом нашим громадянам, що Словаччина сьогодні не є державою, за яку вирішують інші. Ale že dnes rozhodujeme a nesieme zodpovednosť aj za celú Európsku úniu, za veľmoc s vyše 500 miliónmi ľudí. Але сьогодні ми також приймаємо рішення і беремо на себе відповідальність за весь Європейський Союз, велику державу з населенням понад 500 мільйонів людей. Že to nie je fráza. Nie je to ani hra kdesi mimo nás. Це навіть не гра десь поза нами.

Chcel by som dnes požiadať a apelovať na vás, na politické strany, na verejné inštitúcie, na médiá, na spoluobčanov, aby sme si toho boli vedomí. Сьогодні я хотів би попросити і звернутися до вас, до політичних партій, до державних інституцій, до засобів масової інформації, до співгромадян, щоб ви це усвідомлювали. Aby sme slobodne formulovali postoje a prispievali k spoločným rozhodnutiam. Щоб ми могли вільно формулювати позиції та робити свій внесок у спільні рішення. Ale aby sme mali pri tom stále na pamäti, že súdržnosť a vzájomná dôvera v Európskej únii je pre nás, pre Slovensko, osobitným záujmom. Однак ми завжди повинні пам'ятати, що згуртованість і взаємна довіра в Європейському Союзі є особливою проблемою для нас, для Словаччини. Nesieme za ňu zodpovednosť.

Hovorím o zodpovednosti preto, lebo v neistých a problémových časoch sa táto dôvera a súdržnosť nepotvrdzuje iba na samitoch premiérov alebo prezidentov podpisom pod spoločné deklarácie a rozhodnutia. Dôvera a súdržnosť sa rodí - posilňuje alebo oslabuje - vo verejnej diskusii vo vnútri jednotlivých členských štátov a naprieč celou Úniou. Довіра і згуртованість народжуються - зміцнюються або послаблюються - в ході публічних дебатів в окремих державах-членах і в усьому Союзі. A my v takých časoch práve žijeme. І ми живемо саме в такі часи.

Žijeme vraj ale aj v dobe, kedy slovo stratilo na váhe. Vraj gesto nič neznamená, pretože už zajtra ho prekryje iné gesto. Мовляв, жест нічого не означає, бо завтра його прикриють іншим жестом. Možno je to pravda. Je ale paradoxom tejto doby, že slová a gestá sa stali aj silnou zbraňou.

Týka sa to prakticky každej jednej z vážnych vecí. Napríklad Európa v tomto čase hľadá princípy a pravidlá, ako sa postaviť k vlne imigrantov, a ako svoje rozhodnutie aj zabezpečiť. Slovensko nie je ani krajinou vstupu tejto masovej vlny imigrantov, ani nepatríme k cieľovej krajine ich záujmu. V skutočnosti máme takmer nulovú skúsenosť a každý rok minimálny počet udelených azylov. Насправді ми маємо майже нульовий досвід і мінімальну кількість грантів на отримання притулку щороку. Zato v postojoch, ktoré k tomu formulujeme v poslednom období, máme hneď od začiatku silné slová a kategorické súdy. Однак у позиціях, які ми формулюємо щодо цього останнім часом, ми з самого початку використовуємо сильні слова і категоричні судження.

Myslím, že v takto nastavenej debate by bolo užitočné sa na moment stíšiť, a potom znovu začať tak, aby sme rozlišovali aspoň to základné. Я думаю, що в таких дебатах було б корисно зробити паузу, а потім почати знову, щоб ми могли принаймні виокремити головне. Ľudské bytosti, ženy, deti, mužov, ktorí utekajú do Európy nie pre vidinu lepšieho života. Люди, жінки, діти, чоловіки, які тікають до Європи не заради перспективи кращого життя. Odchádzajú z domova v bezprostrednom ohrození života, pred systematickým a cieleným vraždením. Вони залишають домівки, наражаючись на неминучу небезпеку для життя, через систематичні та цілеспрямовані вбивства. Títo ľudia neutekajú k nám do Európy pred chudobou, ani pred násilím, dlhodobo bežným v ich domovských krajinách. Ці люди тікають до Європи не для того, щоб врятуватися від бідності чи насильства, які вже давно стали звичним явищем у їхніх рідних країнах. Žili s ním roky a desaťročia a neodchádzali nikam. Dnes má toto násilie inú povahu a iný rozsah. Сьогодні це насильство має іншу природу та інші масштаби. Osobne si myslím, že týmto ľuďom máme možnosť a máme ako úspešná krajina aj morálnu povinnosť pomôcť. Naša vnútorná debata na Slovensku o nich bude aj debatou o nás. A naše rozhodnutie bude mať povahu a silu gesta. Buďme aktívni a sami si pomenujme, komu chceme pomôcť. Koľkým ľuďom chceme a dokážeme pomôcť. Ako dokážeme prejaviť elementárnu ľudskú solidaritu.

A potom - ale oddelene - hovorme o podstatne zložitejšej otázke. А потім - але окремо - поговоримо про набагато складніше питання. Zložitejšej po všetkých stránkach. Складніший у всіх аспектах. A hovorme o všetkých z nich. Teda o imigrantoch, ktorých ani južné štáty Európskej únie osobitne, ani celá únia spoločne dnes nie je schopná zvládnuť v takých počtoch. Medzi ktorými častokrát nie sú ľudia, ktorí sú v ich domovskej krajine v najťažšej osobnej situácii. Часто вони не включають людей, які перебувають у найскладнішій особистій ситуації у своїй країні. Prichádzajú, lebo môžu. Tu si myslím, že kvóty naozaj nie sú perspektívnym a správnym riešením. Тут, на мою думку, квоти не є життєздатним і правильним рішенням.

Prospech V4 a súdržnosť Únie Nedávno ste v Národnej rade rokovali o hodnotiacej správe slovenskej zahraničnej politiky za minulý rok. Успіх В-4 та згуртованість Союзу Ви нещодавно обговорювали в Національній раді оціночний звіт про зовнішню політику Словаччини за минулий рік. Ako prezident sa plne stotožňujem s prioritami slovenskej zahraničnej politiky, ako sú zapísané v oficiálnych dokumentoch. Як президент, я повністю поділяю пріоритети словацької зовнішньої політики, викладені в офіційних документах. A počas prvého roku vo funkcii som sa za ne postavil a presadzoval ich na mojich zahraničných cestách, prijatiach aj vo verejných vyhláseniach. І протягом першого року мого перебування на посаді я відстоював і просував їх у своїх закордонних поїздках, прийомах і публічних заявах.

Pri tejto príležitosti chcem osobitne zmieniť spoluprácu V4, v ktorej onedlho skončí naše predsedníctvo. З цієї нагоди я хотів би окремо згадати про співпрацю в рамках В-4, в якій наше головування незабаром завершиться. Máme a chceme si zachovať vzťahy rodinnej povahy s Českou republikou. Ми маємо і хочемо підтримувати родинні стосунки з Чехією. Máme a chceme si zachovať priateľské korektné vzťahy s Maďarskom, ktoré už dlhší čas nevyvolávajú duchov minulosti, a bolo by pre obe naše krajiny užitočné, keby sme tento vzťah dokázali v budúcnosti rozširovať a potvrdzovať činmi aj gestami.

A máme a mali by sme mať strategický záujem o viac projektov, o viac spolupráce a celkovú spriaznenosť s našim najväčším susedom, Poľskom. І ми стратегічно зацікавлені в більшій кількості проектів, більшій співпраці та загальній близькості з нашим найбільшим сусідом, Польщею, і повинні бути зацікавлені в цьому. Chcem aj dnes povedať, že verím v zmysluplnosť zoskupenia V4. Сьогодні я хочу сказати, що вірю в значущість угруповання В-4. Verím v náš osobitný záujem, záujem Slovenska, ktoré by na tom malo mať.

Ako prezident, ktorého ústavnou povinnosťou je reprezentovať Slovenskú republiku navonok aj dovnútra, som povinný vnímať aj diskusie, ktoré sa objavujú v súvislosti s viacerými krajinami Európskej únie, vrátane Slovenska. Як президент, чиїм конституційним обов'язком є представляти Словацьку Республіку на міжнародній та внутрішній арені, я також зобов'язаний взяти до уваги дискусії, які відбуваються щодо кількох країн Європейського Союзу, включаючи Словаччину. Či v nich ešte existuje zahraničnopolitický konsenzus. Чи існує там досі зовнішньополітичний консенсус.

Rád konštatujem, že pokiaľ ide o nás, o Slovensko, na úrovni rozhodnutí vlády, parlamentu alebo iného ústavného orgánu neboli prijaté žiadne také rozhodnutia, ktoré by mohli viesť k záveru, že Slovensko zmenilo alebo sa odklonilo od svojich zahraničnopolitických záväzkov, alebo od našich platných strategických dokumentov, alebo trvalých zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky. Мені приємно констатувати, що, наскільки це стосується нас, Словаччини, не було прийнято жодних рішень на рівні рішень Уряду, Парламенту або будь-якого іншого конституційного органу, які могли б призвести до висновку, що Словаччина змінила або відхилилася від своїх зовнішньополітичних зобов'язань або від наших чинних стратегічних документів або від постійних зовнішньополітичних пріоритетів Словацької Республіки.

Nie je mojím úmyslom pri dnešnej príležitosti dať príčinu na debaty alebo dokonca spory o jednotlivostiach vo vzťahu k Rusku. Сьогодні я не маю наміру давати привід для дебатів чи навіть суперечок про деталі щодо Росії. Pokiaľ ide o záujmy Slovenska, vrátane napríklad energetických otázok, myslím, že nám je všetkým jasné, že samo Slovensko tam nedokáže samostatne vyrokovať žiadne podstatnejšie jednotlivosti. Що стосується інтересів Словаччини, включаючи, наприклад, енергетичні питання, я думаю, всім нам зрозуміло, що Словаччина сама не може вести переговори про якісь суттєві деталі. Na konci dňa budeme voči tejto krajine len takí úspešní, ako dokážeme naše záujmy presadiť vo vnútri Európskej únie - a aká efektívna a úspešná bude potom Európska únia voči Rusku. Зрештою, ми будемо настільки успішними у відносинах з цією країною, наскільки ми зможемо просувати наші інтереси в Європейському Союзі - і наскільки ефективним і успішним буде Європейський Союз у відносинах з Росією.

Neisté a problémové časy, ktoré žijeme v Európe predovšetkým kvôli narušeniu suverenity susednej Ukrajiny, sú testom hraníc pragmatizmu, sú skúškou našej súdržnosti a princípov, na ktorých Európska únia stojí. Непевні та неспокійні часи, які ми переживаємо в Європі, передусім через порушення суверенітету сусідньої України, є випробуванням меж прагматизму, випробуванням нашої згуртованості та принципів, на яких ґрунтується Європейський Союз. Vo viacerých krajinách Únie, vrátane Slovenska, je súčasťou tejto doby aj zápas o to najpodstatnejšie. У деяких країнах Союзу, включаючи Словаччину, боротьба за найнеобхідніше є частиною цього часу. O srdcia a úsudok ľudí, či sa dá ešte niekomu veriť. Серця і судження людей, чи можна ще комусь довіряти. A slová a gestá sa stali silnou zbraňou. А слова і жести стали потужною зброєю.

Preto aj rozhodnutia Európskej únie v týchto neistých a problémových časoch, prijímané aj so súhlasom Slovenska, budú len také pevné, aké presvedčivé a pevné sú postoje, ktoré ich sprevádzajú. Саме тому рішення Європейського Союзу в ці непевні і неспокійні часи, прийняті також за згодою Словаччини, будуть настільки твердими, наскільки переконливими і твердими будуть позиції, які їх супроводжують. Ako ich dokážeme obhájiť, ako sa za ne dokážeme postaviť tu, u nás doma. Ak niektorá krajina poruší medzinárodné právo, ak na základe svojho rozhodnutia anektuje kus územia iného štátu a jej vojaci operujú na území inej krajiny bez jej súhlasu – neexistuje žiadne ale.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, na úvod môjho vystúpenia som hovoril o tom, že Slovensko dokáže byť úspešné.